BRATISLAVA. Na začiatku mája potvrdila NASA 1284 nových exoplanét. Ich počet sa preto zdvihol takmer dvojnásobne a zvýšila sa tak aj pravdepodobnosť, že niekde okolo cudzej hviezdy obieha planéta podobná tej našej.
Nielen veľkosťou či atmosférou, možné je aj to, že na tejto vzdialenej planéte vznikol život. Napriek tomu sa nám mimozemšťanov ešte nepodarilo objaviť. Zrejme preto, že sú už všetci dávno mŕtvi.
Naznačuje to štúdia uverejnená v žurnále Astrobiology.
Efekt lievika
Ak aj na nejakej planéte život vznikol, dnes môžu byť mimozemšťania iba fosílie vyhynutých mikróbov.
„Skorý život je veľmi krehký. Veríme preto, že len zriedka sa vyvíja dostatočne rýchlo, aby prežil," hovorí pre portál Big Think autor výskumu Aditya Chopra. ,,Väčšina mladých planét má veľmi nestabilné prostredie. Aby mohli byť obývateľné, živé organizmy na nich musia regulovať emisie skleníkových plynov.“
Väčšina mikróbov sa k tomu však nedostane. Nevyvinú sa dostatočne rýchlo a v dôsledku toho sa na planéte nemôže udržať stála teplota vhodná na zachovanie života a vody. Autori štúdie to nazývajú lievikovitý efekt Gaii.
Podľa tohto efektu je vymieranie akýmsi predpokladom pre väčšinu foriem života vo vesmíre. Hovorí tiež, že aby mohla byť planéta obývateľná, musí zostať obývaná.

Väčšina spadne
Hlavnú úlohu v udržaní života má teda samotný život. Spochybňuje to zaužívaný astrofyzikálny názor, podľa ktorého má každá explanéta v obývateľnej zóne zaistené stabilné podmienky na vznik a udržanie života - po mnoho miliárd rokov.
„Udržať život na mladej vlhkej skalnatej planéte v obývateľnej zóne je skoro ako jazdiť na divokom býkovi. Väčšina jazdcov spadne,“ píšu v článku pre Conversation autori štúdie Aditya Chopra a Charley Lineweaver.
„Obývané planéty sú vo vesmíre vzácne nie preto, že vznik života je vzácny. Ale preto, že obývateľné prostredie je náročné na údržbu v prvých miliardách rokov existencie planéty."