Môže byť Alzheimerova choroba nechceným následkom zásahu „ochranky“ mozgu proti infekcii?
S týmto podozrením prišiel americký tím s účasťou vedcov z Harvardovej univerzity a Massachusettskej všeobecnej nemocnice. Američania týmto nápadom vysvetľujú úlohu bielkovinového plaku, ktorý poškodzuje mozog.
Podľa hypotézy bielkovina pôvodne slúžila na odstránenie votrelcov, ktorí prekonali bariéru medzi organizmom a mozgom. Keďže však záhadné bielkoviny zostali v mozgu aj po tom, keď urobili svoju prácu, začali namiesto pomoci škodiť.
Ako zo sci-fi
Scenár harvardských vedcov zverejnený v odbornom časopise Science Translational Medicine je ako vystrihnutý zo sci-fi trileru z lekárskeho prostredia.
Vírus, spóra huby, baktéria alebo pleseň preniknú do mozgu cez „nepriepustnú“ membránu, ktorá oddeľuje mozog od cievneho systému organizmu (odborne sa jej hovorí hematoencefalická bariéra - blood-brain barrier – BBB).
“Je to zjavne niečo, čo vybočuje z radu; skutočne nová a nezvyčajná štúdia.
„
Obranný systém mozgu sa aktivuje a zaútočí na votrelcov. Začne ich likvidovať s pomocou malých lepkavých a čudne tvarovaných kúskov bielkoviny, odborne nazvaných beta amyloidy; povedzme si úprimne a laicky - v podstate vyzerajú ako mimozemšťania.
Mikrób sa na bielkovinu prilepí ako mucha na mucholapku. Až potom prichádzajú na pomoc biele krvinky a dokonajú prácu, ktorú začali miniatúrne proteínové zámotky. Bitka s infekciou sa síce končí víťazne, no ešte treba urobiť jednu veľmi dôležitú vec: vyčistiť bojové pole od zvyškov miniatúrnych bojovníkov.
Ak upratovanie zlyhá, amyloidy v mozgu zostanú, začnú škodiť a napokon sa z nich môže vyvinúť Alzheimerova choroba.
Túto hypotézu zatiaľ vedci testovali na neurónoch rastúcich v laboratóriu, fungovala na kvasinkách, hlístach a ovocných muškách. Vyskúšali ju dokonca na myšiach, čiže na jednom z najdokonalejších živých modelov ľudského mozgu, ak neberieme do úvahy primáty. Prakticky už je čas začať experimenty na ľudských mozgoch.
Nová a nezvyčajná
„Zaujímavá a provokatívna,“ povedal o štúdii pre New York Times Michael W. Weiner, rádiológ z Kalifornskej univerzity v San Fanciscu.
Weiner nebol zapojený vo výskume, no koordinuje iniciatívu, ktorá používa progresívne metódy hľadania skorých príznakov alzheimera (biomarkery typu krvných proteínov alebo najnovšie metódy zobrazovania mozgu).
S uznaním sa vyjadril aj David Holtzman, šéf neurológie Lekárskej fakulty Washingtonskej univerzity v St. Louis: „Je to zjavne niečo, čo vybočuje z radu; skutočne nová a nezvyčajná štúdia.“
Dlhé roky totiž bola väčšina vedcov pod vplyvom predstavy, že beta-amyloidy sú síce veľmi zvláštnou bielkovinou, ale predsa len patria k braku, zhromažďujúcom sa roky v starnúcom mozgu.
Iní však hľadali pre funkciu čudných bielkovín lepšie, logickejšie vysvetlenie. Bol medzi nimi aj Robert D. Moir z Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity a Massachusettskej všeobecnej nemocnice. No skutočná úloha amyloidných proteínov v mozgu zostávala stále záhadou.
Moir si našťastie všimol, že amyloidy vyzerajú ako iná záhadná bielkovina, prióny. O nich sa vie, že sú taktiež zapojené do vzniku závažných chorôb mozgu. Fungujú však aj ako členovia vrodenej imunitnej ochranky mozgu.
Moir začal skúmať, či amyloidy nie sú taktiež súčasťou tohto systému.
