Čo vás zachráni v aute, keď havarujete

Airbagy sú bežnou výbavou automobilov. No uplynulo viac ako 60 rokov rokov odvtedy, ako ich americký patentový úrad airbag zaevidoval.

Ilustračné foto. (Zdroj: Bosch)

Text pôvodne vyšiel v magazíne Quark.

Airbag, ktorý sa aj označuje skratkou ACRS (Air Cushion Restraint System; voľne preložené – vzduchový vankúšový tlmiaci systém), je jedným z mnohých príkladov takých technických riešení, ktoré sa zdajú byť na prvý pohľad veľmi jednoduché.

Až ich zlyhanie dokazuje, že to tak nie je. Svedčí o tom obrovská kauza japonskej firmy Takata, ktorej airbagy boli v desiatkach typov áut rôznych svetových výrobcov. Nájdeme ich v automobiloch známych značiek Toyota, BMW, Fiat Chrysler, Ford, General Motors, Honda či Mazda. Tieto airbagy zranili viac ako sto ľudí, pričom niekoľko z nich zraneniu podľahlo.

Naším cieľom nie je zaoberať sa príčinami zlyhania airbagov, ale pozrieť sa na technické riešenie tohto veľmi užitočného zariadenia.

Ako to funguje?

Úlohou airbagov je ochrana šoféra či spolujazdcov pred následkami takých zranení, ktoré vyplývajú z nemožnosti fixácie hlavy.

Prvou časťou ACRS je elektronický senzor, snímajúci rýchlosť spomalenia auta.

Väčšinou sa nesledujú priamo zmeny rýchlosti vozidla, ale rýchlosti telieska, voľne uloženého napríklad v trubici. Druhou možnosťou je zistenie sily, ktorá toto teliesko pritláča na prednú stranu trubice. Možných riešení je však viacero.

Senzor sa elektrickým obvodom spája s ďalšou časťou, ktorej úlohou je naplniť samotný nylonový nafukovací vak plynom. Vak obsahuje niekoľko malých otvorov, cez ne môže plyn po náraze auta rýchle uniknúť.

To umožňuje, aby vodič po nehode mohol vozidlo rýchlo opustiť.

Elektronický systém tohto zariadenia je nastavený tak, aby sa inicioval iba pri spomaleniach auta nad hranicou bežného brzdenia. Samozrejme, ide o zjednodušený popis základného princípu ACRS.

Súčasné elektronické jednotky rozhodujúce o aktivizácii zariadenia sú totiž omnoho komplikovanejšie. Neobmedzujú sa totiž len na zmenu rýchlosti auta pri čelnom náraze, ale aj pri bočných nárazoch. Preto sú súčasťou monitorovacích jednotiek gyroskopy. Zvyčajne však obsahujú tiež iné senzory.

Plnenie plynom

Zastavme sa však pri spôsoboch, akými sa zabezpečuje plnenie nylonového vaku.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Brexit rozdeľuje Kráľovstvo. Íri volajú po jednote, Škóti chcú nezávislosť

Referendum o nezávislosti avizuje Škótsko. Strach z hraníc podporil výzvy na zjednotenie Írska.

DOMOV

Chcel zveľadiť Bratislavu, získal povesť ruského mafiána

Alexander Rozin má záujem o prenájom bratislavskej vinice.

KOMENTÁRE

V ružomberskom spore pomáhajú Fiľovi veľké kalibre

Nad privatizáciou papierní sa vznášajú pochybnosti.

KOMENTÁRE

Dnešné zlo má v rodnom liste svojich rodičov

Kto bol skutočným víťazom „kľúčikovej“ revolúcie v roku 1989?

Neprehliadnite tiež

iPhony získajú aktualizáciou miesto naviac, Apple nasadí nový suborový systém

Nový spôsob zápisu dát neberie na vedomie špecifiká diskiet a pevných diskov.

Evolúciu veľkých mozgov odštartovala špeciálna diéta

Primáty, ktoré jedli ľahko stráviteľnú výživnú stravu, majú väčšie mozgy.

Chobotnica sa naučila používať medúzy na lovenie potravy

Chobotnicu Haliphron atlanticus videli vedci len trikrát. Stále sa učia o jej stravovacích návykoch.

Vsadiť čipy do mozgu? Elon Musk má tím, ktorý pracuje na vývoji

Začalo to tlačidlami, potom prišli myši, senzory a ECG snímače. V budúcnosti možno budeme komunikovať cez drôty.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop