Stromy si dokážu vyrábať vlastné mraky

Obloha pred priemyselnou revolúciou nemusela byť bezoblačná len preto, že bola čistejšia

Ilustračné foto. (Zdroj: FOTOLIA)

Dva výskumy zo Švajčiarska ukázali, že molekula, ktorú uvoľňujú najmä stromy, pomáha vytvárať mraky. Štúdie zverejnili spoločneprestížne týždenníky Nature a Science, čím podčiarkli ich význam. Práce medzinárodných vedeckých tímov totiž podkopali predpoklad, že určitý druh oblačnosti sa rodí najmä pod vplyvom síry - presnejšie drobných čiastočiek kyseliny sírovej rozptýlených v ovzduší.

Nemení to zrejme nič podstatné na hlavných scenároch vývoja klímy v tomto storočí, ako ich niekoľkokrát predkladal a spresňoval Medzivládny panel o klimatickej zmene (IPCC)

Nové vedecké práce zo široko diskutovanej oblasti však naznačujú, že na vývoj klímy môže vplývať oveľa viac faktorov, než aké vedci doteraz zmapovali. Výskumy mierne pripomínajú dávnejšie kacírske myšlienky britského biológa Jamesa Lovelocka o Zemi, ktorá funguje podobne ako živý organizmus a neustále sa snaží o prežitie nezávisle od vôle ľudí (hypotéza Gaia).

Veď načo by inak stromom boli ich vlastné mraky?

Divoká karta zmeny klímy

Keď spálime uhlie či ropu, „obohatíme“ ovzdušie nielen o oxid uhličitý, ale aj o ďalšie zaujímavé chemikálie. Medzi inými aj o kyselinu sírovú, ktorá hrá významnú rolu pri formovaní mrakov.

Klimatológovia preto predpokladali, že s nástupom priemyselnej revolúcie sa musela zvýšiť tvorba oblačnej prikrývky zeme. Je to logické, lebo viac spálených fosílií znamená viac síry v ovzduší, viac aerosólov, a teda aj viac mrakov. Jednoducho nebol dôvod myslieť si, že na predindustriálnej oblohe by sa slnko topilo pod rovnakým množstvom mrakov ako dnes.

Už vyše dvadsať rokov sú mraky najväčším zdrojom neistôt pri pochopení toho, ako presne ovplyvňujú atmosféru emisie zo spaľovania fosílnych zdrojov. Hovorí sa o nich aj ako o divokej karte globálnej zmeny klímy.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan nasadil v závere skvelý šprint a dosiahol prvé víťazstvo v roku

Slovák vyhral druhú klasiku sezóny. Na Kuurne - Brusel - Kuurne uspel v šprinte päťčlenného úniku.

PLUS

Ako prvá žena pred takmer sedemsto rokmi prežila cisársky rez

Českí vedci prišli s novým objavom.

EKONOMIKA

Osem zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Ľudí čaká viac dokladovania a prísnejšie posudzovanie.

KOMENTÁRE

Drop sa vracia. Domov, na Slovensko

Je to jeden z najzvláštnejších vtákov.

Neprehliadnite tiež

Za farebné videnie vďačíme predkom, ktorí jedli ovocie

Len ľudia a niektoré druhy primátov majú v oku tri druhy zmyslových buniek.

Huawei Mate 9 chce byť najlepší veľký smartfón (test)

Má obrovský displej a aj napriek nemu sa používa pohodlne. Huawei si za svoju novinku ale pýta viac, ako je zvykom.

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.

Voda na Zemi aj vo vesmíre. Pozrite si najkrajšie zábery z kozmu za tento týždeň

Vedci predstavili tri mimozemské svety, kde by mohla byť voda aj život.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop