Stromy si dokážu vyrábať vlastné mraky

Obloha pred priemyselnou revolúciou nemusela byť bezoblačná len preto, že bola čistejšia

Ilustračné foto. (Zdroj: FOTOLIA)

Dva výskumy zo Švajčiarska ukázali, že molekula, ktorú uvoľňujú najmä stromy, pomáha vytvárať mraky. Štúdie zverejnili spoločneprestížne týždenníky Nature a Science, čím podčiarkli ich význam. Práce medzinárodných vedeckých tímov totiž podkopali predpoklad, že určitý druh oblačnosti sa rodí najmä pod vplyvom síry - presnejšie drobných čiastočiek kyseliny sírovej rozptýlených v ovzduší.

Nemení to zrejme nič podstatné na hlavných scenároch vývoja klímy v tomto storočí, ako ich niekoľkokrát predkladal a spresňoval Medzivládny panel o klimatickej zmene (IPCC)

Nové vedecké práce zo široko diskutovanej oblasti však naznačujú, že na vývoj klímy môže vplývať oveľa viac faktorov, než aké vedci doteraz zmapovali. Výskumy mierne pripomínajú dávnejšie kacírske myšlienky britského biológa Jamesa Lovelocka o Zemi, ktorá funguje podobne ako živý organizmus a neustále sa snaží o prežitie nezávisle od vôle ľudí (hypotéza Gaia).

Veď načo by inak stromom boli ich vlastné mraky?

Divoká karta zmeny klímy

Keď spálime uhlie či ropu, „obohatíme“ ovzdušie nielen o oxid uhličitý, ale aj o ďalšie zaujímavé chemikálie. Medzi inými aj o kyselinu sírovú, ktorá hrá významnú rolu pri formovaní mrakov.

Klimatológovia preto predpokladali, že s nástupom priemyselnej revolúcie sa musela zvýšiť tvorba oblačnej prikrývky zeme. Je to logické, lebo viac spálených fosílií znamená viac síry v ovzduší, viac aerosólov, a teda aj viac mrakov. Jednoducho nebol dôvod myslieť si, že na predindustriálnej oblohe by sa slnko topilo pod rovnakým množstvom mrakov ako dnes.

Už vyše dvadsať rokov sú mraky najväčším zdrojom neistôt pri pochopení toho, ako presne ovplyvňujú atmosféru emisie zo spaľovania fosílnych zdrojov. Hovorí sa o nich aj ako o divokej karte globálnej zmeny klímy.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

ŽENA

Chcete vyzerať atraktívnejšie? Mali by ste sa vyspať

Vedci oficiálne potvrdili, že dostatok spánku súvisí s tým, ako pôsobí náš výzor na ostatných.

DOMOV

Kotlebovi fašisti už majú plán B. Ani zákaz strany ich nemusí odstaviť

Poslanci ĽSNS by o svoj mandát neprišli. Ich stranícka kasa by sa však zrejme vyprázdnila

SVET

NATO ide do vojny proti Islamskému štátu

Bruselský summit aliancie zatienili teroristické útoky v Manchestri.

Neprehliadnite tiež

Na čom hrať hry? Na PC či konzolách?

Porovnávať má zmysel hlavne produkty najväčších hráčov na trhu, keďže herným počítačom dokážu plnohodnotne konkurovať iba konzoly od Sony a Microsoftu.

Odstránenie pazúrov u mačiek vedie k bolestiam a agresivite

Mnoho veterinárov sa od zákroku dištancuje a považuje ho za neetický.

Rozlúštili kód, ktorým Volkswagen klamal pri emisiách

Ak by niekto analyzoval kód dostupný na webe, celá aféra mohla prasknúť už pred niekoľkými rokmi.

Kto klope pri dverách? Nový domový alarm rozpozná kamerou autá

Senzory ktoré snímajú pohyb, zvuk či rozpojenie kontaktov už nestačia. Doba pýta viac detailov.