BRATISLAVA. Lastovičky, belorítky a dážďovníky brázdia každé leto oblohu nad našimi mestami. Všetky tri druhy spája čierne prípadne tmavé sfarbenie a fakt, že si obľúbili život v tesnej blízkosti ľudských obydlí.
NIe vždy to však dopadne pre zvieratá dobre. Aktuálnym príkladom je čistenie Mosta SNP v Bratislave, pri ktorom pracovníci zničili 66 hniezd belorítky domovej v čase, keď tieto vtáky znášajú vajíčka.
Prišli tak nielen o obydlia, ale aj o potomstvo.
Za zničenie hniezd hrozí dvojročný trest. Ako sa k čisteniu dostala J&T? Čítajte Lastovička a belorítka
Belorítka domová patrí do čeľade lastovičkovitých a do radu spevavcov (po novom vrabcotvaré).
Od podobne vyzerajúcej lastovičky ju odlíšime ľahko - má menej vykrojený chvost a typický čiernobiely kostým, akoby si obliekala frak.
Ľudovo sa často nazýva „juríčka“ (po česky jiřička), pretože prilieta na svätého Juraja, teda koncom apríla.
Z vyschnutého blata si stavia typické hniezda na stenách domov, väčšinou pod rímsou alebo strieškou tak, aby bolo hniezdo uzavreté a dalo sa doň dostať len úzkym otvorom.
V porovnaní s tým lastovička má hniezdo otvorené.
Kým belorítky viac obľubujú mestá a paneláky, lastovičky sú viac doma na vidieku. Obľubujú rodinné domy či maštale.
Lastovička má vykrojený vidlicovitý chvost a nie je čiernobiela, ako belorítka – vrch tela má skôr tmavomodrý, atramentový, niekedy až fialový odtieň, zatiaľ čo spodok je okrový, niekedy až do oranžova.
Typická je pre ňu tmavočervená farba na tvári, okolo zobáka aj na hrudi.
Prečo prišli k ľuďom?
Belorítky aj lastovičky u nás vydržia väčšinou až do septembra, potom sa začnú vydávať na dlhú púť do svojich zimovísk v južnej časti Afriky.
Prečo si vlastne zvykli na život v blízkosti ľudských obydlí?
