BRATISLAVA. Prvé geneticky modifikované plodiny sa začali komerčne pestovať približne pred dvadsiatimi rokmi.
Od počiatku túto technológiu sprevádzali kontroverzné reakcie, odpor environmentálnych aktivistov aj obavy časti verejnosti z možných zdravotných rizík. Napriek tomu, že geneticky upravované organizmy sú už roky predmetom intenzívneho vedeckého výskumu, pochybnosti pretrvávajú.
Všetci jeme geneticky upravené plodiny. Toto sú dôvody Čítajte Ani najnovšia, podľa mnohých odborníkov doposiaľ najkvalitnejšia a najobsiahlejšia vedecká správa o skúsenostiach s využívaním GMO plodín však nedala definitívnu bodku za vášnivými diskusiami.
Žiadne významné riziko, málo výhod
Analýzu, ktorá vyhodnotila viac ako 900 dostupných štúdií a publikácií, ako aj 700 podnetov od verejnosti zverejnila pred niekoľkými dňami jedna z najprestížnejšej svetových vedeckých organizácii National Academies of Sciences, Engineering, and Medicine.
Cieľom dvojročnej práce bolo preskúmať zdravotné riziká, vplyvy na životné prostredie, ale aj sociálne dôsledky využívania genetických modifikácií.
Dvadsať vedcov potvrdilo, že konzumovanie geneticky upravovaných plodín nepredstavuje žiadne zdravotné riziko, ich pestovanie neohrozuje životné prostredie a úspešne redukuje množstvo používaných pesticídov.
Na druhej strane vedci z Národnej akadémie upozornili, že geneticky modifikované plodiny nezvýšili potenciálne výnosy a ich pestovanie spôsobilo problém so vznikom burín odolných voči herbicídom.
Reakcie na správu
Správa vyvolala rozporuplné reakcie. Odporcovia GMO ešte pred jej zverejnením vyrukovali s tradičným obvinením: vedcov sú údajne ovplyvňuje biotechnologický priemysel.
V komisii však nepracovali žiadni zamestnanci spoločností profitujúcich z genetických modifikácií a predseda komisie, profesor štátnej univerzity v Severnej Karolíne (North Carolina State University) Fred Gould bol v minulosti známy skôr svojím kritickým postojom ku GMO.
„Nikdy som nebol miláčikom priemyselných spoločností, ako dôkaz môžem spomenúť, že mi odmietali poskytovať semená a rastliny na moje experimenty," uviedol Gould v rozhovore pre americký rozhlas NPR.
Prvé reakcie vedeckej obce na správu sú však prevažne pozitívne, pričom odborníci oceňujú jej vyváženosť a komplexnosť.
„Na jednej strane sú tu ľudia, ktorí hovoria, že bez geneticky modifikovaných plodín nikdy neuživíme rastúcu populáciu, na strane druhej sú tí, ktorí tvrdia, že konzumácia geneticky modifikovaných plodín spôsobuje sterilitu a rakovinu. My sme sa rozhodli pozrieť, aké sú dostupné dôkazy,“ zdôraznil počas prezentácie Gould.
Za aj proti
Podľa časopisu National Geographic sa v štúdii nájdu obe strany sporu. Zástancov GMO poteší zistenie, že ich konzumácia neohrozuje zdravie, modifikované plodiny pomáhajú farmárom chrániť polia pred škodcami a burinou aj znižovať množstvo použitých pesticídov. Podľa správy neboli zistené ani negatívne vplyvy na biodiverzitu alebo problémy vyplývajúce z kríženia GM plodín a ich divokých príbuzných.
Odporcovia zase vyzdvihujú tie časti správy, v ktorých sa uvádza, že zavedením GM sa zatiaľ nepodarilo zvýšiť potenciálne výnosy - a teda ich úloha pri odstraňovaní svetového hladu je zatiaľ otázna.
Problémom je aj zvýšené používanie glyfosátu, ktorý je zodpovedný za vznik rezistentných burín. Ekonomické benefity sú síce zdokumentované u veľkopestovateľov, no menší poľnohospodári ich nemusia pocítiť.
„Jedným z najdôležitejších záverov našej správy bolo to, že nie je možné robiť všeobecné závery o benefitoch a rizikách GMO plodín,” dodáva Gould.
Každá šľachtená plodina by sa mala posudzovať individuálne, bez ohľadu na to, či bola vytvorená klasickými metódami šľachtenia, alebo pomocou genetického inžinierstva. Správa tiež uvádza, že označovanie jedla vyrobeného z geneticky modifikovaných plodín iba pre obavy o zdravie konzumentov nie je opodstatnené.
