BOSTON, BRATISLAVA. Tenkým kovovým vláknom prechádza v uzavretej sklenej banke prúd a trvá iba zlomok sekundy, kým sa rozpáli na 2700 °C. Navôkol sa rozletí intenzívna žiara príjemného svetla a popri nej sa do priestoru šíri aj teplo.
Obyčajnú žiarovku s volfrámovým vláknom pozná každý. Nie je tajomstvom, že kým 5 percent jej spotreby pripadne na svietenie, zvyšných 95 sa premení na teplo. Práve to je dôvod, prečo sa regulátori snažia presadiť úspornejšie svetelné zdroje s vyššiou účinnosťou.
Môžete si vybrať medzi polovodičovými LEDkami, kompaktnými žiarivkami a eko-halogénmi zapuzdrenými v dvojitých bankách. Vďaka výskumu Massachusettskej technickej univerzity sa však možno v dohľadnej dobe vrátime späť do čias, ktoré vychádzajú z prác Edisona.
Vedcom sa podarilo nájsť spôsob, ako zvýšiť účinnosť obyčajných žiaroviek z 5 na 40 percent. Pomocou nanomateriálu potiahli kovové vlákno, aby teplo neunikalo bez úžitku preč. Princíp svietenia spočíva v tom, že vlákno rozpálené na vysokú teplotu do okolia šíri v širokom spektrálnom rozsahu viditeľné svetlo. Teplo je príčinou, svetlo je dôsledkom.
Nový nanomateriál je priesvitný aby svetlo prepustil, teplo však odráža späť. Vďaka tomu sa vlákno zohrieva na vysokú teplotu bez toho, aby minulo veľa energie. V minulosti firmy experimentovali s tepelnoizolačnými plynmi i reflexnými poťahmi sklených bánk, vysokú účinnosť ale nedosiahli.
Znovuzrodená žiarovka by podľa denníka The Telegraph mohla priniesť výrazný pokrok. Hoci sa vracia vo vývoji späť k starej technológii svietenia, dosiaľ sa nikomu nepodarilo vyrobiť svetelný zdroj, ktorý by mal vyššiu kvalitu svetla.
Vedci dlhodobo upozorňujú na to, že moderné svetelné zdroje zosilňujú spektrum v jeho modrej časti, čím narúšajú biorytmus ľudí. Spektrum navyše nie je dostatočne široké, takže farby sa neprejavujú pod umelým osvetlením naplno a aj oči sa musia menej kvalitnému svetlu prispôsobovať.
