BRATISLAVA. Viac ako 5-tisíc rokov sa ten recept ukrýval na nálezisku v severočínskej provincii Šen-si.
Neobjavili ho však vďaka nápisom na polorozpadnutom pergamene či hlinenej doštičke. Ingrediencie najstaršieho čínskeho piva predstavili mikroskopické pozostatky škrobu na starodávnej keramike.
Vedci zo Stanfordovej univerzity svoje zistenia uverejnili v odbornom časopise PNAS.
Hľuzy pre chuť
Súprava nástrojov na výrobu piva, ktorú objavil Pat McGovern z archeologického a antropologického múzea Pennsylvánskej univerzity obsahovala hrnce, lieviky a džbány. Všetko naznačovalo, že nádoby obyvatelia starovekej Číny používali na výrobu, filtrovanie a skladovanie piva.
Vedci to zistili vďaka pozostatkom škrobu a štruktúram oxidu kremičitého, ktorý sa nachádza v obilných šupkách.
Odhalili, že Číňania na výrobu piva používali čínsky jačmeň, nazývaný aj Jóbove slzy, proso siate, jačmeň siaty a hľuzovité korene niektorých rastlín, ktoré mali pivu dodať jeho typickú chuť.
"Chutilo by trochu kyslo a trochu sladko," odhaduje pre web NPR vedúci štúdie Jiajing Wang.
Lievik, ktorý Číňania používali pri výrobe piva. (zdroj: Jiajing Wang/PNAS)Exotický jačmeň
Výskumníkov prekvapil najmä fakt, že Číňania využívali pri výrobe piva aj jačmeň, ktorý nebol kedysi typickou obilninou pre túto oblasť. Zrejme však plnil sociálnu úlohu.
"Používanie jačmeňa siateho zo Blízkeho východu v čínskom nápoji zapadá do osobitej úlohy alkoholických nápojov v sociálnych interakciách, exotické ingrediencie mohli byť príťažlivé pre čínsku elitu," hovorí pre magazín New Scientist McGovern, ktorý nebol súčasťou štúdie.
"Rovnako, ako keby sme my servírovali fľašu vína Pétrus z Bordeaux ročník 1982 za 7000 dolárov, aby sme urobili dojem na našich priateľov."
