Antibiotiká pri dlhodobom užívaní ničia baktérie zažívacieho traktu. To je známa vec. Novou správou však je, že antibiotická liečba môže obmedziť či zastaviť rast mozgových buniek. Vyplýva to zo štúdie na myšiach, zverejnenej v odbornom časopise Cell Reports.
Nemeckí vedci, ktorí tento účinok širokospektrálnych antibiotík zistili, pátrali aj po spôsobe, akým sa to deje. Predpokladajú, že určitý druh bielej krvinky – monocyt – funguje ako sprostredkovateľ pri výmene informácií medzi črevami, mozgom a imunitným systémom.
Biele krvinky teda vykonávajú v organizme aj iné funkcie, ako je „jednoduchá“ ochrana pred infekciami. Napríklad udržiavajú poriadok v hipokampe, časti mozgu zodpovednej za pamäť, priestorovú a zrejme aj časovú orientáciu.
Zlé aj dobré správy
„Dlhodobá antibiotická liečba môže ovplyvniť mozgové funkcie,“ oznámila zlú správu Susanne Asu Wolfová z Centra molekulárnej medicíny Maxa Delbrücka v Berlíne, staršia autorka štúdie. Dobrou správou však je, že probiotiká a fyzické cvičenie môžu v mozgu opäť nastoliť rovnováhu.
