BRATISLAVA. Surfer Garett McNamara stanovil v roku 2013 svetový rekord, keď pri portugalskom pobreží pokoril približne tridsaťmetrovú vlnu. No skúste si predstaviť štyrikrát vyššiu vlnu červenej farby.
Surfovať na nej síce nemôže nikto, vedcom však môže pomôcť potvrdiť existenciu dávneho oceánu na povrchu Marsu.
Dávnu prítomnosť kvapalnej vody na červenej planéte síce mnohí považujú za samozrejmosť, niektorí vedci sú však stále skeptickí, pretože zatiaľ nik nedokázal vysvetliť, kam sa podelo pobrežie, ktoré vlny v minulosti vytvorili.
Štúdia zo žurnálu Scientific Reports však opisuje dve obrovské tsunami, ktoré môžu byť riešením tejto záhady.
Zamrznuté vlny
Do červenej planéty narazil pred asi 3,4 miliardami rokov veľký asteroid. Výsledkom bolo tsunami, ktoré zalialo takmer 28-tisíc štvorcových kilometrov.
O niekoľko miliónov rokov neskôr sa situácia zopakovala a voda zaplavila 37-tisíc štvorcových kilometrov. Medzičasom sa ale klíma Marsu výrazne ochladila.
Kým pri prvom tsunami vedci pozorovali nánosy hornín, po druhej vlne zostali na povrchu nánosy bohaté na ľad.
