CHYBY MYSLENIA

Číňan ako Číňan, černoch ako černoch. Prečo sa nám ľudia inej rasy zdajú rovnakí

Prečo dokážeme rozoznávať Európanov, ale cudzinci inej rasy sa nám zdajú podobní? Je to chyba, ktorú máme hlboko v mozgu.

Ilustračné foto. (Zdroj: SITA/AP)

Štyridsiatka dobrovoľníkov z rôznych kútov Spojených štátov na videu sleduje, ako sa zlodej vláme do cudzieho obydlia.

O dvadsaťštyri hodín neskôr za nimi prídu výskumníci znova. Ukážu im fotografie rôznych podozrivých a sledujú, ako sa budú dobrovoľníci správať. Vedci skúmajú, kam sa budú pozerať ich oči a predovšetkým koho ľudia určia za páchateľa trestného činu.

Ukazuje sa, že väčšina účastníkov simulovaného pokusu s očitými svedkami vôbec neoznačila zlodeja, prípadne tvrdí, že medzi podozrivými sa vlamač nenachádza.

Jedno zistenie je však ešte dôležitejšie: podľa zborníka z odborného sympózia nastávala správna identifikácia podozrivého častejšie vtedy, ak boli svedok aj páchateľ rovnakej rasy. Napokon, čosi podobné ukázal aj výskum s obchodníkmi, ktorí lepšie spoznávali zákazníkov tej istej rasy.

Medzirasový efekt

Jeden ako druhý, všetci sú rovnakí. Alebo sa nám aspoň takí zdajú a mávame problém naozaj odlíšiť jedného od druhého.

Ak občas mávate podobné pocity pri iných rasách, trebárs v prípade obyvateľov Ázie či Afriky, vaša lenivosť a nepozornosť sú v skutočnosti iba čiastočným vysvetlením. Druhou časťou je totiž spôsob, akým fungujú naše vnímanie a náš mozog.

Výsledkom je, že nielen ťažšie odlišujeme od seba rôznych ľudí inej rasy (ako tá naša), no v prípade zhody si presnejšie pamätáme aj detaily. A pamätáme si lepšie.

Prečo?

Naivné vysvetlenie by asi znelo, že dôvodom je spôsob, akým ľudia žili v minulosti. Zvyčajne sa pohybovali v malých príbuzných skupinách, kde si boli navzájom veľmi podobní.

Bolo preto dôležité, aby sme našich blízkych dokázali od seba odlíšiť, kým cudzinci mohli byť prakticky akýkoľvek – stále to boli cudzinci.

V skutočnosti je však celé vysvetlenie podstatne zložitejšie a zaujímavejšie. Aj keď určite vychádza z evolučných dôvodov platných v prípade nášho druhu.

Už pred sto rokmi Gustave A. Feingold prišiel s výskumom, ktorý opisuje vplyv prostredia na určovanie osôb a vecí. Všimol si, že ľuďom prídu iní ľudia odlišnej rasy rovnakí. A platí to najmä v prípadoch, keď sa s inými rasami pravidelne nestretávame.

Následne výskumníci tento fenomén nazvali medzirasovým efektom (cross-race effect).

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Chyby myslenia


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.

KOMENTÁRE

S Tureckom sa dá iba bartrovať, nie kádrovať

Únia by nemala teraz zmeniť zvyk a povedať Ankare, že ju nikdy neľúbila.

KULTÚRA

Orhan Pamuk: Nie sme radi otrokmi autoritatívnych režimov

Exkluzívny rozhovor s nositeľom Nobelovej ceny.

Neprehliadnite tiež

Vedci po rokoch pochopili, ako je možné, že včely vedia lietať

Dlho sa zdalo, že krídla včiel sú príliš malé na to, aby ich dokázali zdvihnúť.

Parazit pomáha rastlinám varovať susedov pred útokom iných škodcov

Kukučina sa dokáže napojiť na viacero hostiteľských rastlín súčasne.

Pískajúce gélové guľôčky by mohli zrýchliť mäkké roboty

Hydrogél nájdete vo vázach, plienkach aj v robotoch.