BRATISLAVA. Keď počas prvej jesene na Marse zaznamenala prieskumná sonda Curiosity nadpriemerne zvýšenú hladinu metánu v ovzduší, vedci z NASA mali niekoľko hypotéz o jej pôvode. Dôkaz o minulých alebo súčasných organických chemických procesoch na planéte mohli spôsobiť geologické procesy, ročné obdobia ale aj mikróby.
Minulý týždeň Curiosity oslávila svoj druhý marťanský rok. Na planéte teda prežila už druhú jeseň – úkaz sa však neopakoval. Vedci z NASA preto dokázali vylúčiť jednu zo svojich hypotéz.
„Druhý rok nám hneď prezradil, že prudký nárast nespôsobili sezónne vplyvy,“ povedal v tlačovej správe laboratória prúdového pohonu JPL NASA vedúci analytického tímu Curiosity Chris Webster. „Bol to zrejme len epizodický úkaz, ktorý možno už nikdy neuvidíme.“
Merania síce naznačili, že počasie na úrovne metánu vplýva, avšak omnoho jemnejšie a určite nespôsobilo náhly nárast počas prvej jesene na Marse. Skutočný pôvod vedci z NASA stále neodhalili.
Prudký nárast metánu v atmosfére namerali pred dvoma rokmi. Hladiny vtedy počas 60 dňového meracieho obdobia vzrástli zo základnej úrovne 0,7 čiastočiek na miliardu až na 7 čiastočiek na miliardu. Podstatné zvýšenie sa nakoniec vrátilo do pôvodného stavu, ktorý sa na planéte pohybuje medzi hodnotami 0,3 až 0,8 čiastočiek na miliardu.
Napriek tomu, že hlavným cieľom misie Curiosity je skúmať možný minulý alebo súčasný mikrobiálny život v oblasti krátera Gale, sleduje na Marse iné environmentálne faktory. Merania teploty, tlaku a ultrafialového žiarenia nám pomáhajú lepšie pochopiť súčasnú klímu na Marse a slúžia aj na porovnanie s vlhkejším prostredí, ktoré tu bolo v minulosti.
