SME
Streda, 17. august, 2022 | Meniny má Milica

Bohatstvo, púchovská kultúra a nájazdy. Ako vyzeral Spiš v rímskej dobe

Výskum ranohistorického osídlenia Spiša siaha do konca 19. storočia. Miestni publikovali výskumy a nálezy aj v celouhorskej tlači.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

Text pôvodne vyšiel v magazíne Historická Revue.

Slovné spojenie doba rímska na Slovensku označuje epochu, v ktorej sa Rimania objavovali na území v okolí rieky Dunaj, konkrétne v oblasti Panónie.

Rimania sa dostali do kontaktu s vtedajšími etnickými skupinami hlavne na území juhozápadného Slovenska. Stalo sa tak v období vlády cisára Augusta.

Ide o éru zhruba v rokoch 6 – 375 n. l., ktorá sa rozdeľuje na dve hlavné obdobia, a to na staršiu (0/6 – 180 n. l.) a mladšiu dobu rímsku (180 – 370/380 n. l.).

Prečo však čitateľov zaťažujeme číslami a dátami? Je to z toho dôvodu, že na Spiši mal kultúrny vývoj iné smerovanie ako napríklad na západnom Slovensku. Stretávame sa tu s niekoľkými fenoménmi.

Je to postupný zánik pretrvávajúcej púchovskej kultúry, prenikanie prvkov przeworskej kultúry (už od 2. storočia pred n. l. do 5. storočia n. l., najväčšie náleziská sa nachádzali v oblasti Poľska) zo severu, ale v neskoršom období hlavne nástup severokarpatskej skupiny.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Spiš neobišli ani rímske dovozové artikle, ktoré sa sem dostali pravdepodobne obchodnou cestou.

Púchovská kultúra na Spiši a jej postupný zánik

Termín púchovská kultúra, podľa eponymného náleziska, pomenoval a uviedol do literatúry Eduard Beninger.

Je to svojrázna kultúra, ktorá existovala zhruba v rokoch 300 pred n. l. – 180 n. l. na severnom, strednom a západnom Slovensku, na severovýchodnej Morave a v Malopoľsku.

Po prelome letopočtov pretrvávali sídliská tejto kultúry hlavne na strednom, severnom Slovensku (vrátane Spiša) a v okolí Krakova. K najväčším preskúmaným lokalitám na Spiši patria hradiská Žehra – Spišský hrad, Veľký Slavkov – Burich, Smižany/Spišské Tomášovce – Čingov alebo Nová Lesná.

Prekvitala tu hlavne metalurgická činnosť, ktorá pokračovala aj v dobe rímskej. Spiš totiž oplýval surovinovými zdrojmi hlavne v južnej časti, kde sa rozkladá Slovenské rudohorie, no možnosťou sa stali aj bohaté bahenné rudy.

Hroby ani pohrebiská z tohto obdobia nepoznáme. Azda sa pochovávalo žiarovo a popol sa ukladal do malých jamiek, alebo sa voľne rozsypával po okolí, prípadne do vodných tokov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Etapu hospodárskeho rozmachu púchovskej kultúry čoskoro vystriedali nepokoje na začiatku staršej doby rímskej, ktoré mali vplyv aj na ďalší vývoj Spiša.

Už na prelome letopočtov nasledovali dva po sebe, na mnohých hradiskách púchovskej kultúry archeologicky zachytené a sledovateľné, zánikové (katastrofické) horizonty.

Charakteristickým znakom sú stopy po požiarom zničených budovách aj na vstupných obranných valoch. Išlo o násilný zánik, ktorý sa zrejme spájal s konkrétnymi historickými udalosťami.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Vstup do jaskyne Hučivá diera.

Výskum zverejnil časopis Antiquity.


7 h

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší 23 h
Ilustračné foto.

Ľudia sú závislí od dvanástich potravín.


15. aug
Filip Dvořák, exper na umelú inteligenciu má české aj americké občianstvo.

Nepozerajte sa na umelú inteligenciu ako na nepriateľa, hovorí.


15. aug
SkryťZatvoriť reklamu