BRATISLAVA. Ako ukázať, ako naozaj prebieha evolúcia? Vedci si často pomáhajú porovnávaním genómov príbuzných zvieracích druhov.
Douglas Cavener z Pennsylvánskej univerzity si uvedomil, že na takýto výskum môže byť najvhodnejšia žirafa. Tá ma totiž oveľa dlhší krk než jej najbližší príbuzný, okapi. Obe zvieratá síce majú zhodne sedem stavcov, no krk žirafy býva dlhší takmer o meter a pol.
Okapi, najbližší príbuzný žirafy. (zdroj: SITA/AP)Cavener so svojim tímom preto analyzovali gény oboch druhov. Výskumníci narazili podľa štúdie v magazíne Nature Communications na až 70 unikátnych zmien. Na porovnanie, u iných druhov cicavcov zväčša výskumníci narazia na maximálne dve.
Podľa výsledkov výskumu pravdepodobne až 46 z rozdielov priamo súvisí s rastom žirafieho krku. Niektoré sú zodpovedné za rast kostí, iné za zmeny kardiovaskulárneho systému, ktorý je s rastom úzko prepojený.
Nová štúdia detailne popisuje evolúciu tvaru žirafieho tela.
"Štúdia názorne ukázala komplexnosť evolučného procesu, ktorého výsledkom je moderná žirafa,” vysvetľujepodľa magazínu New Scientist Oliver Ryder, genetik Zoologického inštitútu v San Diegu.
Cavener však ešte musí nájsť jednoznačný dôkaz, že gény, ktoré rozpoznal, naozaj môžu za zmenu tvaru žirafieho tela.
