BRATISLAVA. Ak by ste sa vybrali do akejkoľvek školskej triedy, pravdepodobne by ste v nej našli aj dva typy žiakov: pre jedného je škola prirodzeným prostredím a bude študovať do tridsiatky, druhý školu berie ako povinnú jazdu a nevie sa dočkať posledného dňa.
Úroveň vzdelania a akademické výsledky ovplyvňuje množstvo faktorov - od výchovy cez zdravotný stav až po samotnú kvalitu školstva. Medzinárodný tím viac ako 250 vedcov teraz našiel aj prepojenie medzi genetickými variantmi a časom, ktorý človek strávi v škole.
Nie je síce také dôležité ako ostatné vplyvy, no vedci dúfajú, že im pomôže aj v oblasti skúmania rôznych mozgových porúch.
Najväčšiu genetickú štúdiu v oblasti spoločenských vied zverejnili v časopise Nature.
Minimálny vplyv
Vedci sa najskôr zamerali na genóm 300-tisíc ľudí európskeho pôvodu a porovnávali jednotlivé genetické varianty s časom stráveným v škole. Výsledky porovnali s DNA ďalších 111-tisíc ľudí z databázy UK Biobank. Zistili, že 74 variantov môže vo veľmi malej miere ovplyvniť čas, ktorý človek venuje vzdelávaniu.
