Nedávno sa mi pokazilo auto a niekoľko dní strávilo v autoservise. Našťastie, oprava bola jednoduchá a nestála toľko, koľko som očakával. To však nie je podstatné. Podstatné je, že mi odpojili baterku a resetovali sa stanice naladené na autorádiu.
Mechanik bol zjavne rockovým fanúšikom, zo šiestich naladených staníc boli štyri rockové. Keď som to zistil, povedal som si, že hneď, ako zastavím, si musím znova naladiť moje komerčné vypalováky. Odvtedy uplynuli dva týždne, stanice som nepreladil a na rock si postupne zvykám.
Už veľa rokov som verným zákazníkom toho istého mobilného operátora. Pred dvoma rokmi v lete mi prišla esemeskou ponuka, aby som vyskúšal na dva mesiace zadarmo novú roamingovú službu, s ktorou budem volať v zahraničí výhodnejšie. Napriek tomu, že som vtedy pracoval vo Viedni, vyrátal som si, že sa mi na základe doterajšej spotreby neoplatí.

Keďže však prichádzalo leto a ja som plánoval cestovať po Európe, povedal som si, že na tie dva mesiace zadarmo si ju predsa len aktivujem. Platím za ňu dodnes.
Kupovanie darčekov si zvyčajne nechávam na poslednú chvíľu. Minulé leto som si vyhliadol na Amazone knihu (zhodou okolností knižku o ľudskej iracionalite od svetoznámeho behaviorálneho ekonóma Dana Arielyho), no rýchlo som zistil, že ak ju chcem načas, musím si ju dať doručiť expresne.
Amazon mi ponúkol, že môžem na dva týždne zadarmo vyskúšať službu Amazon Prime, v rámci ktorej je aj expresné doručenie zásielok. Poučený zo skúsenosti s roamingovou službou som si povedal, že tentoraz si dám naozaj pozor, aby som Prime zrušil hneď, ako mi knihu doručia. Po dvoch týždňoch mi pípla esemeska: z vášho účtu sa stiahlo 50 eur za Amazon Prime...
Prečo počúvam rádio, ktoré nechcem, platím za roamingovú službu, ktorú nepotrebujem a mám na rok predplatené niečo, čo nevyužívam?
Zachovať stav
Predtým, ako uzavriete, že som hlupák, skúsim to ospravedlniť tým, na čo prišli behaviorálni ekonómovia.
Behvaiorálna ekonómia sa zaoberá ľudským rozhodovaním, tým, čo ho ovplyvňuje a formuje. Vedci zmapovali množstvo rozhodovacích mechanizmov a prišli na mnoho systematických podvedomých chýb, ktoré pri rozhodovaní robíme.
Jednou z nich je aj takzvaný status quo bias.
Jednoducho povedané, status quo bias je ľudská preferencia na zachovanie aktuálneho stavu, takzvaného status quo. Pravdepodobne sme si ju vypracovali vďaka ďalšiemu kognitívnemu procesu, ktorým je averzia k strate a svoje zohráva aj takzvaný endowment effect alebo omission bias.
Aktuálny stav sa pre nás stáva referenčným bodom a akúkoľvek odchýlku od neho vnímame ako možnú stratu.
Veľa experimentov status quo bias potvrdzuje. V jednom z nich dali ľuďom sériu otázok, v ktorých museli robiť hypotetické rozhodnutia medzi viacerými možnosťami.
Jedno z rozhodnutí bolo takéto:
Zdedili ste peniaze po vašom prastrýkovi, zvoľte, ako ich investujete.
A: Investovať do mierne rizikových aktív
B: Investovať do vysoko rizikových aktív
Prvá skupina dostala problém formulovaný bez zmienky o tom, ako sú peniaze momentálne investované, druhej skupine povedali, že momentálne sú peniaze investované v mierne rizikových aktívach a tretej skupine dali informáciu, že peniaze sú investované vo vysoko rizikových aktívach (transakčné poplatky boli zanedbateľné).