BOSTON, BRATISLAVA. Prostredie v ktorom žijeme formujú nielen stavby, rastliny a zvieratá, ale aj mikroskopický život, ktorý nemožno zachytiť okom. Neustále sa mení a vedci majú veľký problém s tým, aby určili akým spôsobom nám prospieva a škodí.
Svoje o tom vedia aj farmári a chovatelia. Kým kedysi mohli kŕmiť svojich zverencov čerstvo nakosenou trávou z lúk, dnes citlivejšie zvieratá znesú iba seno. Nevedia si poradiť s baktériami, kvasinkami a drobnými organizmami, ktoré pokrývajú každý povrch, takže sušenie je formou čiastočnej dezinfekcie.
Dosiaľ vedci pri svojom výskume zbierali vzorky náhodne. Výskumníci z MIT Media Lab však prišli na novú metódu, vďaka ktorej je možné zozbierať vzorky v každom prostredí predvídavým a rovnakým spôsobom. Rozhodli sa využiť usilovnosť včiel, ktoré pri zbieraní nektáru intenzívne prechádzajú prostredím v pevnom okruhu okolo úľa.
Úle sú v spodnej časti vybavené komorou, kam padajú výlučky, mŕtve telá a nečistoty. Tie je možné spolu s komorou vymeniť a odoslať na expertízu. Nech stoja úle v ktoromkoľvek kúte sveta, spôsob zberu je rovnaký.
Vedci zo zozbieraného materiálu podľa magazínu Tech Insider vytvoria akýsi kokteil, z ktorého prostredníctvom DNA analýzy zistia, aký druh mikroskopického života v prostredí je, a ktorý má prevahu nad ktorým.
Vďaka tomu môžu vytvárať profily jednotlivých prostredí, aby odhalili rozdiely medzi rušným mestom, priemyselnou zónou, obhospodarovaným pasienkom, podhorským vidiekom či čistou, takmer nedotknutou prírodou.
Takýto prieskum im umožní odhaliť tajomstvá, ktoré doteraz unikali dôslednému skúmaniu. Výsledky genetického sekvencovania zozbieraných kokteilov môžu upriamiť pozornosť vedcov na dôležité aspekty životného prostredia.
