BRATISLAVA. Kam nechodí slnko, tam chodí lekár, vravela kedysi ľudová múdrosť. Dnes by ekologický aktivista povedal, že kam nechodí slnko, tam sa energia získava draho a so škodlivými vplyvmi na klímu a na životné prostredie.
Samozrejme, obe tvrdenia sú zjednodušujúce. Prvé istotne vzniklo pred úbytkom stratosférického ozónu a zistením, aké škodlivé môže byť ultrafialové žiarenie. Druhé takisto nemožno brať doslovne, veď aj výroba fotovoltických panelov a ich inštalácia zanechávajú istú stopu v životnom prostredí.
V každom prípade však platí, že slnko dodáva energiu životu na zemi, poháňa procesy v našej klíme a jeho energia je skrytá aj vo fosílnych palivách. No až v posledných desaťročiach umožňujú technológie človeku získavať energiu zo slnka priamo.
Či už tepelnú vo forme slnečných kolektorov, alebo elektrickú, ktorú vyrábajú fotovoltické panely.
Koľko slnko dodáva energie?
Množstvo energie, ktorú vyžiari slnko – a aj množstvo, ktoré dopadne na zemský povrch – je mnohonásobne väčšie než všetka energia, ktorú ľudstvo spotrebuje.
Žiarivý výkon slnka predstavuje 3,85 x 1026 wattov. Z tohto obrovského množstva dorazí k zemi zlomok, asi pol miliardtina, presnejšie niečo cez 17 x 1016 wattov.
Západ slnka (zdroj: Márius Kopcsay)Čo sa s týmto žiarením deje?
- 47 percent sa absorbuje v atmosfére.
- 30 percent sa odrazí od Zeme a jej atmosféry späť do kozmu.
- 20 percent sa spotrebuje na odparovanie vody,
- Asi 1 percento sa spotrebuje na pohyb vzduchovej hmoty, teda vietor,
- len 0,01 percenta spotrebujú rastliny.
Napriek tomu všetkému množstvo slnečnej energie dopadajúcej na zemský povrch mnohonásobne prevyšuje naše energetické požiadavky.
200-krát viac energie
Napríklad na Slovensku pri jeho zemepisnej polohe a klimatických podmienkach dopadne v priebehu roka na povrch slnečné žiarenie s celkovou energiou 1000, v južných oblastiach až do 1500 kilowatthodín na štvorcový meter. Toto množstvo podľa odhadov predstavuje 200 násobok našej energetickej spotreby.
Čisto teoreticky to znamená, že fotovoltické panely s rozlohou 1/200, čiže pol percenta územia Slovenska, by pokryli celú jeho energetickú spotrebu. Samozrejme, netreba si predstaviť obrovskú plochu 10 krát 20 kilometrov, ktorá sa černie nepeknými panelmi, ale radšej napríklad plochu striech domov alebo nevyužitých priemyselných areálov a budov.
Architekt Róbert Špaček zo Slovenskej technickej univerzity pred časom prezentoval odbornú štúdiu, podľa ktorej by mesto Bardejov aj pri neveľmi slnečných klimatických podmienkach severovýchodného Slovenska mohlo získavať až dve tretiny energie zo slnka.
Čo najbližšie k miestu spotreby
V San Franciscu začína platiť zákon, podľa ktorého musia mať nové budovy časť povrchu - napríklad strechu - vyčlenenú na fotovoltické panely. Takisto vo Francúzsku nový zákon vyžaduje vyčleniť na strechách nových budov plochu buď pre fotovoltiku, alebo pre zeleň.
