SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Pozrite si, ako vyzeral prechod Merkúru cez Slnko

Prechod Merkúra cez slnečný disk sa považuje za astronomickú udalosť roka.

Načítavam video...

BRATISLAVA. Antickí Rimania by si mohli myslieť, že posol bohov Merkúr prináša tajnú správu Slnku. V gréckej mytológii by to bol Hermes, starí Slovania ho zasa volali Dobropán.

V skutočnosti by na oblohe videli úkaz, ktorý astronómovia považujú za udalosť roka. Planéta Merkúr v pondelok popoludní prešla pred slnečným diskom, kde bola viditeľná ako malý čierny kotúč.

Merkúr sa dal takto pozorovať iba trinásť až štrnásťkrát za sto rokov. Naposledy sme tento úkaz mohli zo Slovenska pozorovať v roku 2003, v roku 2019 uvidíme iba jeho polovicu. Až v novembri 2032 budeme môcť opäť vidieť celý prechod Merkúra.

Skryť Vypnúť reklamu

Z územia Slovenska sa tentokrát všetko začalo v pondelok 9. mája o 13:12 stredoeurópskeho letného času (SELČ). Koniec Merkúrovho prechodu o 20:40 SELČ už nebolo možné vidieť, pretože dovtedy Slnko zapadlo. Obyvatelia západu Slovenska si však vďaka neskoršiemu západu slnka úkaz užili o 23 minút dlhšie.

Na Slnko sa pri podobných úkazoch v žiadnom prípade nepozerajte priamo - nič neuvidíte a môžete si vážne poškodiť oči. Pri pozorovaní ďalekohľadom odporúčal Slovenský zväz astronómov (SZA) minimálne 50-násobné zväčšenie. Pred objektívom ďalekohľad odporúčali kvalitný filter, ktorý sa však nemal vkladať do blízkosti okuláru, aby ho nepoškodil.

Pozorovanie pri Dunaji

Ak ste si chceli úkaz užiť naplno, najlepšie bolo navštíviť hvezdáreň, alebo pozerať prenos Európskej vesmírnej agentúry. Takisto sa na Slovensku konalo viacero verejných pozorovaní, jedno pri nábreží Dunaja, vedľa bratislavskej Eurovey.

Skryť Vypnúť reklamu

O spoľahlivý a bezpečný pohľad na prechod Merkúra cez slnečný kotúč, sa tu postarali členovia Astronomického klubu Bratislava.

„V priebehu popoludnia sa tu vystriedalo dosť ľudí, najmä mladých. Zaujímalo ich, čo pozorujeme a chceli sa tiež sami pozrieť,“ hovorí členka klubu Hana Kapolková.

Astronomický klub Bratislava je občianske združenie, ktoré sa zameriava na popularizáciu astronómie, organizuje prednášky a sústredenia. Hanu Kapolkovú však určite mnohí poznajú aj ako meteorologičku zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Na otázku, čo ju priviedlo k záujmu o vesmír, odpovedá: „Astronómia ma zaujímala ako prvá, až neskôr som sa začala venovať aj atmosférickým vedám. Napokon obe disciplíny sa vlastne týkajú javov, ktoré môžeme vidieť na oblohe.“

Skryť Vypnúť reklamu

Unikátny jav sa dal pozorovať až do západu Slnka.

Prečo ich nevidno v noci?

Veľmi pôsobivým úkazom býva aj prechod Venuše cez Slnko. Naposledy sme ho mohli dobre pozorovať 8. júna 2004 – ďalšia možnosť však bude až v decembri roku 2117.

Prechody cez slnečný kotúč sú špecialitou Merkúra a Venuše, keďže ide o tzv. vnútorné planéty. Znamená to, že ich obežné dráhy sú bližšie k Slnku, než obežná dráha Zeme. To je tiež dôvod, prečo Merkúr ani Venušu nikdy nevidíme cez noc - z nášho pohľadu sú vždy niekde v blízkosti Slnka.

Platí to hlavne pre Merkúr, ktorý sa z pohľadu Zeme vzdiali od Slnka najviac o 28 stupňov naľavo alebo napravo. Odborne sa tomu hovorí najväčšia elongácia a práve vtedy máme šancu Merkúr uvidieť.

Najjasnejšia na oblohe

Pri najväčšej východnej elongácii (teda Merkúr je od Slnka „naľavo“) ho môžeme pozorovať tesne po západe slnka, keď už obloha začína tmavnúť. Javí sa ako neveľmi jasná, ale dobre viditeľná planéta nad západným obzorom.

Skryť Vypnúť reklamu

Naopak, pri najväčšej východnej elongácii vychádza Merkúr asi o hodinu skôr než Slnko a máme možnosť ho vidieť, kým sa obloha ráno celkom nerozjasní.

Merkúr obehne okolo Slnka raz za 89 dní. V najväčšej východnej a takisto západnej elongácii sa ocitne trikrát do roka, ale podmienky pre pozorovanie nie sú vždy rovnako dobré. Závisí to aj od ročného obdobia – teda od toho, ako rýchlo sa rozvidnieva alebo stmieva. Najbližšie ho bude dobre vidieť na rannej oblohe koncom septembra.

Oveľa ľahšie býva pozorovateľná Venuša, ktorá je od Slnka predsa len ďalej – a naopak, jej obežná dráha je bližšie k tej našej pozemskej. Preto si ju môžeme vychutnať na večernej oblohe ako Večernicu, alebo na rannej ako Zorničku. A keď sa poriadne rozžiari, býva bezkonkurenčne najjasnejším objektom oblohy.

Skryť Vypnúť reklamu

Merkúrom sa máj nekončí

Prechodom Merkúra cez Slnko sa zaujímavé úkazy na oblohe nekončia.

Napríklad počas celého mája máme skvelú príležitosť pozorovať na večernej oblohe planéty Jupiter, Saturn a predovšetkým Mars, ktorý je nápadný vďaka svojmu oranžovému sfarbeniu.

Nezvyčajne jasný je v tieto dni aj preto, že sa 22. mája ocitne v opozícii voči Slnku. 31. mája sa priblíži k Zemi na minimálnu vzdialenosť počas svojho obehu okolo Slnka, máme sa teda načo tešiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Slnko, Astronómia, Slnečná sústava, Merkúr, Planéty
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič a minister školstva Branislav Gröhling.

Experiment avantgardný ako celoplošné testovanie

Ďalší pochod Slovenska po neprebádaných tretích (štvrtých) cestách boja s covidom.

Peter Schutz
Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.

Monika Jankovská.

Neprehliadnite tiež

Vizualizácia - ClearSpace zachytáva odpadok.

Číňania tvrdia, že dosiahli kvantovú nadvládu

Míľnik dosiahol už druhý stroj na svete.

Ilustračné foto.
Podcast Tech_FM

Grónsky ľad sa už nikdy nemusí spamätať

Nové správy z vedy.

Marián Brestič