BRATISLAVA. V odľahlej tajge na ruskom Ďalekom východe bolo všetko pripravené na štart rakety. V hľadisku sedel prezident Vladimir Putin - nový, no zatiaľ nedokončený kozmodróm Vostočnyj je jeho srdcovým projektom.
Tretím veľkým kozmodrómom chcel ukázať, že Rusko napriek hospodárskym problémom ostáva vesmírnou veľmocou. Kozmodróm však neurobil dobrý dojem ani na druhý pokus.
Palivové nádrže boli v stredu naplnené, do štartu ostávalo len niekoľko minút a kontrolu práve prevzali počítače. Štart zastavili len 90 sekúnd pred plánovaným zážehom motorov. Historicky prvý let z nového ruského kozmodrómu preložili na štvrtok na štvrtú hodinu a jednu minútu stredoeurópskeho času.
Sloboda a veľmoc
Ak sa štvrtkový vzlet podarí, raketa typu Sojuz vynesie na obežnú dráhu tri satelity. Satelit Michaila Lomonosova, Aist 2D a SamSat 218, ktorý zostrojili študenti z štátnej vesmírnej leteckej univerzity v ruskej Samare. Spolu budú satelity skúmať kozmické žiarenie, gama záblesky a zemskú magnetosféreu, ktorá chráni planétu pred škodlivým slnečným a kozmickým žiarením. Na palube sa nachádzajú aj štyri kamery, ktoré budú let vysielať naživo.
Let bude tento rok prvý, ale aj posledný. Ďalší vzlet rakety Sojuz je naplánovaný až na ďalší rok. Od roku 2021 by odtiaľto mali štartovať aj ruské rakety typu Angara. Prvé pilotované lety sa nezačnú skôr ako v roku 2023.
V súčasnosti využívajú Rusi na štart rakiet Sojuz tri kozmodrómy – občasne ruský Pleseck, v Kourou vo Francúzskej Guyane a kazašský Bajkonur. Práve oslobodenie od závislosti od kazašskej vlády, od ktorej si Rusi kozmodróm prenajali do roku 2050, bolo motiváciou na vznik tromiliardového vesmírneho projektu.
Ďalším faktorom bola politika. „Rusko si musí udržať pozíciu lídra v pilotovaných letoch a dohnať iné programy na výskum vesmíru,“ povedal Putin podľa portálu Wired pri predstavení projektu v roku 2013.
Nová konkurencia
Nový ruský kozmodróm sa nachádza len tristo kilometrov od hraníc s Čínou. Práve komunistická krajina môže byť najvážnejším konkurentom Ruska vo veľkých vesmírnych projektoch. Čínska ľudová republika len predstavila veľký vesmírny projekt.
„Stať sa vesmírnou leteckou veľmocou bol vždy sen, o ktorý sme sa usilovali,“ povedal v nedeľu podľa The Economic Times čínsky prezident Si Ťin-pching.
Detaily projektu Číňania nepredstavili, no v prvej fáze sa zamerajú na znižovanie nákladov. Do štyroch rokov by krajina chcela mať vlastné znovu použiteľné rakety. V rovnakom roku chcú Číňania začať aj svoju prvú misiu na Mars.
Číňania sa púšťajú do pretekov, ktoré sa už pred niekoľkými rokmi rozbehli medzi súkromnými firmami. Najďalej sa v príprave pilotovaných letov v znovu použiteľných raketách dostali dve súkromné firmy - Blue Origin Jeffa Bezosa a SpaceX Elona Muska.
Prvou súkromnou firmou, ktorej sa podarilo úspešne pristáť so znovu použiteľnou raketou, bola Blue Origin. V novembri pristála raketa New Shpeard na pevnej zemi. Na začiatku apríla si tento úspech firma zopakovala už tretíkrát.
Na pevnej zemi pristála aj raketa Falcon 9 firmy SpaceX, tá svoju raketu dostala aj na obežnú dráhu. Pre Elona Muska bolo však najdôležitejšie, aby raketa dokázala pristáť aj na plošine uprostred vodnej plochy. Chce tak znížiť možnosť nehody.
Po prvotných neúspechoch sa to bezpilotnej rakete podarilo tiež na začiatku apríla. Falcon 9 vtedy pristála na bezpilotnej lodi s názvom Of course I still love you (prekl. Samozrejem, že ťa stále milujem).
