Starý bonmot hovorí: „Keď sa chcete dožiť vysokého veku, nájdite si rodičov, ktorí zomreli v deväťdesiatke, najlepšie pri automobilovej nehode." Podľa posledného výskumu amerických vedcov to nemusí byť zlý nápad. Problémom, samozrejme, zostáva, ako tento nápad realizovať. Väčšine ľudí tak nad dlhovekosťou neostáva nič iné len sa čudovať - a možno aj ticho závidieť.
Starí, napriek tomu zdraví
Výsledky doteraz najrozsiahlejšieho genetického výskumu dlhovekých ľudí, ktorým sa vyhýbali závažné chronické choroby, zverejnil tím zo Scrippsovho translačného vedeckého inštitútu v kalifornskej La Jolle.
Štúdia uvádza, že jedným z predpokladov pevného zdravia vo vysokom veku je genetická výbava, spojená s ochranou mentálnych schopností aj vo vyššom veku. Dobrá DNA nie je síce jediný dôvod (a možno ani nie hlavný), prečo ľudia môžu žiť dlho a zdravo, býva však všeobecným sprievodným javom zdravej dlhovekosti.
Americký výskumný tím na čele s uznávaným kardiológom Ericom Topolom zhromažďuje údaje o starých zdravých ľuďoch už osem rokov. Teraz publikoval prvé výsledky v odbornom časopise Cell. Starých ľudí (vo veku 80 plus) s nadpriemernou genetickou výbavou, ktorá ich chráni pred chronickými civilizačnými chorobami, vedci nazvali „Wellderly“, po slovensky azda „Starí a zdraví“.
Títo výnimoční ľudia sa dožili vysoko nadpriemerného veku bez toho, aby prekonali akúkoľvek závažnú chorobu, ktorá býva pre väčšinu populácie osudová. Eric Topol sa preto posťažoval, že jedným z najväčších problémov štúdie bolo (a je) nájsť ľudí, ktorým sa vyhýbali autoimunitné choroby, väčšina druhov rakoviny, cukrovka, demencia, zlyhania srdca alebo obličiek a porážky.
Kde ich nájsť?
So zhromažďovaním účastníkov štúdie pomohla Topolova dcéra Sarah. Nasadla do auta a začala obchádzať oblasti severnej Kalifornie, kde žijú prevažne dôchodcovia. Hľadala takých, ktorí nikdy neboli chorí a ani nebrali nijaké lieky. Ďalší ľudia zo Spojených štátov, alebo aj z iných krajín sveta, ktorí sa do štúdie zapojili, sa o tejto možnosti buď dopočuli od iných, alebo z médií.
„Títo ľudia sú príliš zdraví a bystrí na to, aby museli chodiť k doktorom alebo tráviť čas v nemocniciach,“ povedala Sarah. „Tam by ste ich nikdy nenašli. Takže nezostávalo nič iné, ako po nich pátrať inak.“
