SME
Streda, 17. august, 2022 | Meniny má Milica

Ľadový raj: Prečo je pre nás Grónsko také dôležité

Grónsko je plné paradoxov. Väčšinu jeho povrchu pokrýva ľadovec, no jeho názov znamená Zelená krajina.

Ilustračné foto. (Zdroj: Ville Miettinen / WIKIMEDIA / CC)

H oci Grónsko patrí medzi jedny z najredšie obývaných oblastí sveta, z pohľadu mnohých vedných disciplín je v centre diania. Je predmetom intenzívneho záujmu rôznych skupín vedcov.

Nie je to len kvôli sledovaniu zmien grónskeho ľadovca v súvislosti s klimatickými zmenami, ale aj kvôli pokladu, ktorý v sebe tento ľadovec ukrýva. Pri dávnom zamŕzaní grónskeho ľadovca s ním zamrzla aj minulosť Zeme.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Zakódovaná v podobe naviatych častíc prachu, popola, peľu či drobných bubliniek vzduchu a rôznych chemických látok nám táto ľadová páska o minulosti Zeme môže priblížiť, ako sa Zem v minulosti menila. Čím hlbšie sa ľad navŕta, tým ďalej do minulosti sme schopní vidieť.

Iste, ľadovce s podobným a možno aj rozsiahlejším záznamom pokrývajú tiež iné miesta Zeme, keď si však človek porovná dostupnosť grónskeho ľadovca v porovnaní s napríklad antarktickým, je jasné, prečo je Grónsko na štúdium vrtných jadier z ľadovcov takým dôležitým miestom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zelená krajina je však na štúdium minulosti Zeme výnimočná aj preto, lebo ukrýva jedny z najstarších hornín na Zemi.

Okno do puberty Zeme

Zem je stará. Jej vek sa vymyká ľudskej predstavivosti.

Encyklopédie uvádzajú číslo 4,5 miliardy rokov, ale treba si skutočne uvedomiť, aké veľké číslo to je. Preto sa nad ním chvíľku zamyslime. Niekto, kto sa dožil sto rokov, je pre nás staručký človek, stovky a tisícky rokov staré civilizácie sú prastaré, no z pohľadu veku Zeme sú tieto čísla priam smiešne.

Aj štyritisíc rokov stará civilizácia je ešte vždy asi miliónkrát mladšia než samotná Zem. Nazvať ju prastarou je jednoducho primálo.

Zem je taká stará, že dokonca aj ona sama si svoju mladosť len sotva pamätá. Horniny, nesúce v sebe informácie o tom, ako vyzerala počas búrlivých pubertálnych dní, sa zachovali iba zriedka.

Väčšina z nich sa roztavila v zemskom vnútri, či sa premenila na horniny, ktoré podľa toho aj označujeme – metamorfované.

A aj na tých niekoľkých miestach, kde sa horniny na zemskom povrchu dajú študovať, si Zem tajomstvá svojej puberty starostlivo stráži: väčšinou sa totiž nachádzajú na nehostinných miestach, či ide o horúce vyprahnuté pláne západnej Austrálie alebo večne zmrznuté pustatiny severovýchodnej Kanady a Grónska.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Cudzinci z minulosti

V Grónsku mnohé horniny prekrýva ľadovec, znemožňujúci študovať ich. Na juhozápadnom pobreží, v regióne Nuuk, sa však vyskytujú jedny z najstarších hornín Zeme.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší 12 h
Ilustračné foto.

Ľudia sú závislí od dvanástich potravín.


15. aug
Filip Dvořák, exper na umelú inteligenciu má české aj americké občianstvo.

Nepozerajte sa na umelú inteligenciu ako na nepriateľa, hovorí.


15. aug

Nové správy zo sveta vedy.


a 2 ďalší 12. aug
SkryťZatvoriť reklamu