Máme dobro vrodené? Čo nás učia maličké bábätká

Vedci experimentujú s deťmi. Chcú zistiť, aký je základ ľudskej morálky.

Ilustračné foto. (Zdroj: SITA/AP)

Arber Tasimi práve začal svoju bábkovú šou. Na pódiu sa objavila dvojica vypchatých králikov, oranžový a zelený, aj spolu s niekoľkými krekrami. Najskôr si zdanlivo začali na keksíkoch pochutnávať, hladkali si brušká a vydávali zvuky signalizujúce spokojnosť.

Následne sa na scéne objavilo drobné jahniatko. Pokúšalo sa otvoriť škatuľku, ktorej vnútro ukrývalo drobnú hračku. Oranžový králik jej však spôsoboval prieky: otvor sa snažil zabuchnúť a jahňaťu zabrániť v získaní odmeny. Zelený králik, naopak, pomáhal.

Obe situácie sledovali malí diváci, zhruba dvanásť- až trinásťmesačné deti. Dôvodom bol vedecký experiment, ktorý mal odhaliť základy nášho správania, morálky a chápania dobra i zla. Tasimi z Yalovej univerzity sa pokúšal ukázať, či schopnosť odlišovať morálne od nemorálneho v sebe nesieme už od veľmi mladého veku – alebo sa ju učíme až neskôr, pod vplyvom rodičov, spoločnosti, tradícií a kultúry.

Výskumník divadielko s králikmi a jahniatkom zopakoval šesťkrát. V skutočnosti však bolo iba predohrou: dôležitá časť experimentu nasledovala. Deťom totiž zlý oranžový i dobrý zelený králik začali ponúkať grahamové krekry. Vedci sledovali, ako sa bábätká zachovajú a od koho a kedy si keksík vezmú.

Výsledky ukázali, že viac než štyri z piatich detí si vzali kúsok jedla od dobrého králika A to aj v prípade, keď zlý králik núkal dvojnásobok. Štúdia v magazíne Cognition napokon naznačila, že so zlou postavičkou začali deti spolupracovať až vtedy, keď ponúkala oveľa väčšiu odmenu.

V tomto prípade až osem keksíkov.

Nepopísané dosky?

O pôvode morálky u ľudí sa špekuluje stáročia. Ale len počas posledných desaťročí sa začali objavovať vedecký výskumy, ktoré v kontrolovaných podmienkach sledovali správanie ľudí.

Deti sú pritom dobrým aj zlým dobrovoľníkom: niekoľkomesačné bábätká ukazujú, ako funguje ľudská myseľ nepoznačená kultúrnymi nánosmi.

Naznačujú, že niektoré procesy a tendencie môžu byť vrodené a od narodenia zákodované v našich mysliach. S deťmi sa však zároveň veľmi ťažko pracuje. A nikdy neviete, či si časť pozorovaných vlastností do bábätiek neprojektujete, prípade či ste nejakou nepozornosťou neskazili celý experiment.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Zjednotené Írsko a škótsky sen. Prežije jednotná Británia?

Referendum o nezávislosti avizuje Škótsko, brexit sa nepáči ani severoírskym republikánom. Strach z hraníc podporil výzvy na zjednotenie Írska.

KOMENTÁRE

V ružomberskom spore pomáhajú Fiľovi veľké kalibre

Nad privatizáciou papierní sa vznášajú pochybnosti.

KOMENTÁRE

Mayová sa sama vohnala do časovej tiesne

S voľbou dátumu mohla Mayová naložiť aj menej symbolicky.

PRIMÁR

Rakovina je náhoda, môžu za to chyby pri kopírovaní DNA

Vo väčšine prípadov nemožno vzniku zabrániť.

Neprehliadnite tiež

Evolúciu veľkých mozgov odštartovala špeciálna diéta

Primáty, ktoré jedli ľahko stráviteľnú výživnú stravu, majú väčšie mozgy.

Chobotnica sa naučila používať medúzy na lovenie potravy

Chobotnicu Haliphron atlanticus videli vedci len trikrát. Stále sa učia o jej stravovacích návykoch.

Vsadiť čipy do mozgu? Elon Musk má tím, ktorý pracuje na vývoji

Začalo to tlačidlami, potom prišli myši, senzory a ECG snímače. V budúcnosti možno budeme komunikovať cez drôty.

Zdieľanie polohy je novým trendom, pridáva sa aj Facebook

Namiesto otázok stačí pohľad na mapu. Kde sa nachádzajú ľudia, s ktorými ste v kontakte?


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop