Mali by sme sa pripraviť na najhoršie? Už tento mesiac má prísť čosi, čo sa stáva len za niekoľko miliónov rokov.
Ak ste v posledných dňoch narazili na podobné vyhlásenie na slovenskom internete, pravdepodobne vás (aspoň trochu) zaskočilo.
Vedci vraj len pred pár mesiacmi objavili v ďalekých končinách našej slnečnej sústavy deviatu planétu, ktorá spôsobuje pravidelné vymieranie života na Zemi. A táto planéta sa teraz priblíži k tej našej a začne na ňu vrhať ohromné kométy.
Podobné tvrdenia sú nezmyslom z viacerých dôvodov – a pravdepodobne vznikli opísaním textu z britského bulváru The Sun (niežeby sa náš bulvár unúval uviesť zdroj). No príbeh o možnej deviatej planéte v našej slnečnej ústave je natoľko zaujímavý, že by bola škoda obísť ho s posmešným úškrnom.
Deviata planéta
Začiatkom tohto roka naozaj prišli planetárni vedci Konstanin Batygin a Michael Brown z Caltechu v magazíne Astronomical Journal s hypotézou, že ďaleko za Neptúnom môže krúžiť ďalšia veľká planéta.
Astronómovia asi narazili na Planétu X, deviatu planétu slnečnej sústavy Čítajte Jej existenciu naznačujú anomálie v dráhach známych veľkých telies z takzvaného Kuiperovho pásu. Analýza orbít a počítačové simulácie napokon naznačili (nič neobjavili), že vysvetlením výkyvov by mohol byť veľký hmotný objekt s výstrednou obežnou dráhou ďaleko za Plutom.
Možná planéta by mohla byť zhruba desaťkrát hmotnejšia ako naša Zem a zrejme aj štyrikrát väčšia.
Nachádzať sa môže vo vzdialenosti približne dvesto až tisícdvesto astronomických jednotiek (čo je obdoba vzdialenosti medzi Zemou a našou hviezdou) od Slnka. Pluto nie je od Slnka nikdy ďalej ako 50 astronomických jednotiek.
Dnes však nielenže nemáme dôkaz, že táto deviata planéta naozaj jestvuje (aj keď máme dôkaz o anomálnych dráhach telies v Kuiperovom páse), no už vôbec netušíme, akú ma presne obežnú dráhu a zároveň na ktorom mieste tejto orbity sa planéta práve nachádza.
Len ťažko potom môžete tvrdiť, že je tu – a je tu práve v apríli. Pozor, všetci do krytov, určite zomrieme.
Pomotané výskumy
Astrofyzik Daniel Whitmire naozaj spája masové vymierania na Zemi s možnou existenciou neznámej planéty. Tá by totiž svojim gravitačným vplyvom mohla vychyľovať kométy do vnútornej časti slnečnej sústavy a niektoré z nich by mohli trafiť aj Zem.
No jeho hypotéza je desaťročia stará, aj keď ju koncom minulého roka (štúdiu zverejnili v novembri 2015 v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society Letters) doplnil o špekuláciu, či to nemôže súvisieť s nejakou planétou X.
Nie s konkrétnou deviatou planétou Browna a Batygina – keďže Whitmirova štúdia vyšla o dva mesiace skôr, ako správa planetárnych vedcov z Caltechu.
Ako vystopovali vedci možnú Deviatu planétu (vysvetlenie) Čítajte Whitmire tiež na základe paleodatovania naznačuje, že k masovému vymieraniu dochádza zhruba každých 27 miliónov rokov za posledných pol miliardy rokov. No deviata planéta by mala Slnko obehnúť raz za desať- až dvadsaťtisíc rokov. Ani táto korelácia príliš nesedí.
Číže, nevieme, či je alebo nie je súvislosť medzi deviatou planétou a kometárnymi rojmi. Nevieme ani to, akú presne má deviata planéta obežnú dráhu a v ktorom bode na tejto dráhe sa teleso nachádza.
A preto ani nevieme, či a kedy by boli deviata planéta a Zem k sebe najbližšie.
Toľko k bulváru, no okolo možnej deviatej planéty sa v posledných dňoch objavili niektoré vedecky oveľa zaujímavejšie zistenia. A za jedno môže dokonca vesmírna sonda Cassini, ktorá skúma okolie planéty Saturn.
Cassini ako dôkaz?
Agnés Fiengovú z francúzskeho observatória Côte d’Azur napadlo, či sa vplyv veľkého hmotného objektu, ktorý pozorovali pri telesách z Kuiperovho pásu, neprejaví aj inde. Trebárs v prípade vesmírnych sond – a my predsa jednu máme okolo Saturna.
