Hrôza, všetci zomriete! Prečo neveriť bulváru, keď píše o deviatej planéte

Deviata planéta môže existovať. A je okolo nej množstvo naozaj vzrušujúcej vedy, ktorú si však na bulváre neprečítate.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

Mali by sme sa pripraviť na najhoršie? Už tento mesiac má prísť čosi, čo sa stáva len za niekoľko miliónov rokov.

Ak ste v posledných dňoch narazili na podobné vyhlásenie na slovenskom internete, pravdepodobne vás (aspoň trochu) zaskočilo.

Vedci vraj len pred pár mesiacmi objavili v ďalekých končinách našej slnečnej sústavy deviatu planétu, ktorá spôsobuje pravidelné vymieranie života na Zemi. A táto planéta sa teraz priblíži k tej našej a začne na ňu vrhať ohromné kométy.

Podobné tvrdenia sú nezmyslom z viacerých dôvodov – a pravdepodobne vznikli opísaním textu z britského bulváru The Sun (niežeby sa náš bulvár unúval uviesť zdroj). No príbeh o možnej deviatej planéte v našej slnečnej ústave je natoľko zaujímavý, že by bola škoda obísť ho s posmešným úškrnom.

Deviata planéta

Začiatkom tohto roka naozaj prišli planetárni vedci Konstanin Batygin a Michael Brown z Caltechu v magazíne Astronomical Journal s hypotézou, že ďaleko za Neptúnom môže krúžiť ďalšia veľká planéta.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Astronómovia asi narazili na Planétu X, deviatu planétu slnečnej sústavy

Jej existenciu naznačujú anomálie v dráhach známych veľkých telies z takzvaného Kuiperovho pásu. Analýza orbít a počítačové simulácie napokon naznačili (nič neobjavili), že vysvetlením výkyvov by mohol byť veľký hmotný objekt s výstrednou obežnou dráhou ďaleko za Plutom.

Možná planéta by mohla byť zhruba desaťkrát hmotnejšia ako naša Zem a zrejme aj štyrikrát väčšia.

Nachádzať sa môže vo vzdialenosti približne dvesto až tisícdvesto astronomických jednotiek (čo je obdoba vzdialenosti medzi Zemou a našou hviezdou) od Slnka. Pluto nie je od Slnka nikdy ďalej ako 50 astronomických jednotiek.

Dnes však nielenže nemáme dôkaz, že táto deviata planéta naozaj jestvuje (aj keď máme dôkaz o anomálnych dráhach telies v Kuiperovom páse), no už vôbec netušíme, akú ma presne obežnú dráhu a zároveň na ktorom mieste tejto orbity sa planéta práve nachádza.

Len ťažko potom môžete tvrdiť, že je tu – a je tu práve v apríli. Pozor, všetci do krytov, určite zomrieme.

Pomotané výskumy

Astrofyzik Daniel Whitmire naozaj spája masové vymierania na Zemi s možnou existenciou neznámej planéty. Tá by totiž svojim gravitačným vplyvom mohla vychyľovať kométy do vnútornej časti slnečnej sústavy a niektoré z nich by mohli trafiť aj Zem.

No jeho hypotéza je desaťročia stará, aj keď ju koncom minulého roka (štúdiu zverejnili v novembri 2015 v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society Letters) doplnil o špekuláciu, či to nemôže súvisieť s nejakou planétou X.

Nie s konkrétnou deviatou planétou Browna a Batygina – keďže Whitmirova štúdia vyšla o dva mesiace skôr, ako správa planetárnych vedcov z Caltechu.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Ako vystopovali vedci možnú Deviatu planétu (vysvetlenie)

Whitmire tiež na základe paleodatovania naznačuje, že k masovému vymieraniu dochádza zhruba každých 27 miliónov rokov za posledných pol miliardy rokov. No deviata planéta by mala Slnko obehnúť raz za desať- až dvadsaťtisíc rokov. Ani táto korelácia príliš nesedí.

Číže, nevieme, či je alebo nie je súvislosť medzi deviatou planétou a kometárnymi rojmi. Nevieme ani to, akú presne má deviata planéta obežnú dráhu a v ktorom bode na tejto dráhe sa teleso nachádza.

A preto ani nevieme, či a kedy by boli deviata planéta a Zem k sebe najbližšie.

Toľko k bulváru, no okolo možnej deviatej planéty sa v posledných dňoch objavili niektoré vedecky oveľa zaujímavejšie zistenia. A za jedno môže dokonca vesmírna sonda Cassini, ktorá skúma okolie planéty Saturn.

Cassini ako dôkaz?

Agnés Fiengovú z francúzskeho observatória Côte d’Azur napadlo, či sa vplyv veľkého hmotného objektu, ktorý pozorovali pri telesách z Kuiperovho pásu, neprejaví aj inde. Trebárs v prípade vesmírnych sond – a my predsa jednu máme okolo Saturna.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Deviata planéta


Článok je zaradený aj do ďalších tém Vesmír

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

HZDS je späť v RTVS, zárez Kaliňáka a leto vo Volkswagene (Schutzov týždeň)

Ak Macron predsa len uspeje, zmení celú Európu.

SVET

Aké sú tváre budúceho kráľa Saudskej Arábie

Strojca vraždenia v Jemene aj modernizátor.

KOMENTÁRE

Je smutné, že moje precitnutie trvalo tak dlho

Zhltol som Váhostav, Čistý deň, Evku, Bašternáka, Kočnera.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Ryšavka krovinná je nám stále nablízku, zvyčajne si ju ani nevšimneme

Mäsožravcom sa ryšavka stáva z donútenia. Ak má dostatok semien, orieškov či húb, na hmyz sa neulakomí. Keď však musí, zožerie aj dážďovku.

Poradíme vám, ako spraviť skvelé fotografie aj so smartfónom

Máte ho stále so sebou, je malý, ľahký a v priebehu sekundy pripravený na fotenie. Nebojte sa fotiť svojim smartfónom.

Prvá slovenská družica je už na obežnej dráhe

Družica skCUBE sa od nosnej rakety oddelila v piatok ráno, má spopularizovať vedu.

Odtlačky prstov prečíta displej, snímač už nebude na mobile prekážať

Indická firma chystá technológiu, ktorú mobilní giganti zatiaľ v ponuke nemajú.