Hrôza, všetci zomriete! Prečo neveriť bulváru, keď píše o deviatej planéte

Deviata planéta môže existovať. A je okolo nej množstvo naozaj vzrušujúcej vedy, ktorú si však na bulváre neprečítate.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

Mali by sme sa pripraviť na najhoršie? Už tento mesiac má prísť čosi, čo sa stáva len za niekoľko miliónov rokov.

Ak ste v posledných dňoch narazili na podobné vyhlásenie na slovenskom internete, pravdepodobne vás (aspoň trochu) zaskočilo.

Vedci vraj len pred pár mesiacmi objavili v ďalekých končinách našej slnečnej sústavy deviatu planétu, ktorá spôsobuje pravidelné vymieranie života na Zemi. A táto planéta sa teraz priblíži k tej našej a začne na ňu vrhať ohromné kométy.

Podobné tvrdenia sú nezmyslom z viacerých dôvodov – a pravdepodobne vznikli opísaním textu z britského bulváru The Sun (niežeby sa náš bulvár unúval uviesť zdroj). No príbeh o možnej deviatej planéte v našej slnečnej ústave je natoľko zaujímavý, že by bola škoda obísť ho s posmešným úškrnom.

Deviata planéta

Začiatkom tohto roka naozaj prišli planetárni vedci Konstanin Batygin a Michael Brown z Caltechu v magazíne Astronomical Journal s hypotézou, že ďaleko za Neptúnom môže krúžiť ďalšia veľká planéta.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Astronómovia asi narazili na Planétu X, deviatu planétu slnečnej sústavy

Jej existenciu naznačujú anomálie v dráhach známych veľkých telies z takzvaného Kuiperovho pásu. Analýza orbít a počítačové simulácie napokon naznačili (nič neobjavili), že vysvetlením výkyvov by mohol byť veľký hmotný objekt s výstrednou obežnou dráhou ďaleko za Plutom.

Možná planéta by mohla byť zhruba desaťkrát hmotnejšia ako naša Zem a zrejme aj štyrikrát väčšia.

Nachádzať sa môže vo vzdialenosti približne dvesto až tisícdvesto astronomických jednotiek (čo je obdoba vzdialenosti medzi Zemou a našou hviezdou) od Slnka. Pluto nie je od Slnka nikdy ďalej ako 50 astronomických jednotiek.

Dnes však nielenže nemáme dôkaz, že táto deviata planéta naozaj jestvuje (aj keď máme dôkaz o anomálnych dráhach telies v Kuiperovom páse), no už vôbec netušíme, akú ma presne obežnú dráhu a zároveň na ktorom mieste tejto orbity sa planéta práve nachádza.

Len ťažko potom môžete tvrdiť, že je tu – a je tu práve v apríli. Pozor, všetci do krytov, určite zomrieme.

Pomotané výskumy

Astrofyzik Daniel Whitmire naozaj spája masové vymierania na Zemi s možnou existenciou neznámej planéty. Tá by totiž svojim gravitačným vplyvom mohla vychyľovať kométy do vnútornej časti slnečnej sústavy a niektoré z nich by mohli trafiť aj Zem.

No jeho hypotéza je desaťročia stará, aj keď ju koncom minulého roka (štúdiu zverejnili v novembri 2015 v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society Letters) doplnil o špekuláciu, či to nemôže súvisieť s nejakou planétou X.

Nie s konkrétnou deviatou planétou Browna a Batygina – keďže Whitmirova štúdia vyšla o dva mesiace skôr, ako správa planetárnych vedcov z Caltechu.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Ako vystopovali vedci možnú Deviatu planétu (vysvetlenie)

Whitmire tiež na základe paleodatovania naznačuje, že k masovému vymieraniu dochádza zhruba každých 27 miliónov rokov za posledných pol miliardy rokov. No deviata planéta by mala Slnko obehnúť raz za desať- až dvadsaťtisíc rokov. Ani táto korelácia príliš nesedí.

Číže, nevieme, či je alebo nie je súvislosť medzi deviatou planétou a kometárnymi rojmi. Nevieme ani to, akú presne má deviata planéta obežnú dráhu a v ktorom bode na tejto dráhe sa teleso nachádza.

A preto ani nevieme, či a kedy by boli deviata planéta a Zem k sebe najbližšie.

Toľko k bulváru, no okolo možnej deviatej planéty sa v posledných dňoch objavili niektoré vedecky oveľa zaujímavejšie zistenia. A za jedno môže dokonca vesmírna sonda Cassini, ktorá skúma okolie planéty Saturn.

Cassini ako dôkaz?

Agnés Fiengovú z francúzskeho observatória Côte d’Azur napadlo, či sa vplyv veľkého hmotného objektu, ktorý pozorovali pri telesách z Kuiperovho pásu, neprejaví aj inde. Trebárs v prípade vesmírnych sond – a my predsa jednu máme okolo Saturna.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C46GU na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C46GU na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Saturn


Článok je zaradený aj do ďalších tém Sonda Cassini, Vesmírna agentúra NASA, Deviata planéta, Vesmír

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šitie bez umŕtvenia či facka. Pôrody sprevádza aj násilie, tvrdia aktivistky

Prednostovia pôrodnickych kliník násilie na rodičkách odmietajú.

KOMENTÁRE

Odsúdenci, ktorí dávno prišli o politický vplyv

Aspoň jedna emblematická kauza sa neskončila v stratene a zmare.

Neprehliadnite tiež

Ako najlepšie trénovať pamäť a pozornosť podľa vedy

Po mesiaci trénovania sa pracovná pamäť zlepšila o tridsať percent.

Island má experimentálnu elektráreň. Spotrebuje viac emisií ako vyrobí

Elektráreň dokáže spracovať oxid uhličitý a uložiť ho do podzemia na milióny rokov.

Microsoft vydal veľkú aktualizáciu pre Windows. Pozrite si novinky

​​​​​​​Je zadarmo pre všetkých používateľov Windows 10, vydáva sa však postupne.