SEATTLE, BRATISLAVA. V súčasnosti sa na svete vyrába toľko digitálnych dát, že ich časom nebudeme mať kde odkladať. Odhaduje sa, že do roku 2020 ich bude v digitálnom svete 44 biliónov gigabajtov. Vedci sa preto snažia prísť na nové možnosti, ako údaje uskladniť.
Veľkým prísľubom v tejto oblasti sú molekuly DNA, ktoré teoreticky dokážu dlhodobo a spoľahlivo archivovať výrazne viac informácií ako súčasné technológie. Do ružovej škvrny na konci skúmavky v titulnom obrázku tohto článku sa napríklad zmestí 10-tisíc gigabajtov, alebo dáta z približne 600 smartfónov.
Tím z Washingtonskej univerzity prišiel na spôsob, ako informácie zapísané v nulách a jednotkách prekódovať do štyroch základných stavebných štruktúr DNA - adenín (A), guanín (G), cytozín (C) a tymín (T). Využili Huffmanové kodóvanie, ktoré je bežnou súčasťou procesu bezstratovej kompresii dát.
Zakódované obrázky potom vložili do syntetického DNA. Každý z nich označili tak, aby pri sekvencovaní DNA mohli dáta zakódované do A,G,C a T opäť premeniť na bežný binárny systém jednotiek a núl a nestratiť pri tom ani jeden bajt.
„Život vytvoril fantastickú molekulu DNA, ktorá účinne ukladá rôzne druhy informácií o našich génoch. Je kompaktná a veľmi odolná," vysvetľuje v tlačovej správe univerzity spoluautor výskumu Luis Ceze. „My sa snažíme využiť ju na ukladanie digitálnych dát - obrázky, videá, dokumenty - na stovky až tisícky rokov."
Rozsiahlemu využitiu novej metódy zatiaľ bráni jej finančná náročnosť. Vedci však tvrdia, že časom bude možné výrazne zmenšiť fyzický priestor potrebný na ukladanie dát - z veľkosti supermarketu na veľkosť kocky cukru.
Tri obrázky, ktoré vedci zakódovali do DNA. (zdroj: WASHINGTONSKÁ UNIVERZITA)
