WASHINGTON. Sir Isaac Newton – vedec zo sedemnásteho storočia, matematik a otec fyziky. Určite ho všetci poznáte.
Ale možno neviete, že Newton sa zároveň veľmi zaujímal o alchýmiu, stredovekú „vedu“, ktorá predchádzala dnešnej chémii. Alchymisti verili, že dokážu premeniť jeden kov na druhý.
Ich najvyšší cieľ? Premeniť olovo na zlato za pomoci nedosiahnuteľného kameňa mudrcov.
Novoobjavený Newtonov rukopis podčiarkuje jeho fascináciu nad tým, čo dnes považujeme za nič viac ako mystickú pseudovedu. Dokument, ktorý bol celé desaťročia v súkromnej zbierke a na začiatku roka ho odkúpila Nadácia chemického dedičstva (Chemical Heritage Foundation), opisuje výrobu najpodstatnejšej zložky kameňa mudrcov.
Loading
...Nevhodné pre tlač
Dokument je jednou z mnohých ručne písaných prác anglického fyzika, ktorého preslávil jeho gravitačný zákon.
„Newton sa o alchýmiu intenzívne zaujímal celý svoj život,“ povedal James Voelkel, kurátor vzácnych kníh z Othmerovej knižnice. „Tieto alchymistické rukopisy obsahujú približne milión slov napísaných jeho vlastnou rukou.“
Alchýmia, v Anglicku 17. storočia prezývaná aj „chymistry“ (spojenie slov chemistry a alchemy), zamestnávala Newtona celé desaťročia. Po jeho smrti zadržiavala mnohé z jeho rukopisov jeho rodina, až kým ich v roku 1936 nevydražili.
Alchymistické rukopisy, ktoré po smrti označili nápisom „nevhodné pre tlač“, odkúpili desiatky súkromných zberateľov. Väčšina z týchto dokumentov odvtedy prešla do vlastníctva Cambridgeskej univerzity, s výnimkou pár dokumentov, z ktorých časť získala aj nadácia.
Až dávno po uplynutí Newtonovej doby vznikla definícia chemického prvku, ako ho chápeme dnes. Kým Newton žil, mnohí ľudia si mysleli, že kovy sú zložené z rôznych látok, vrátane ortuťových a sírových zásad. Logicky si preto alchymisti mysleli, že zmena jednej zo zásad spôsobí aj zmenu samotného kovu.
