BRATISLAVA. Keď staroveké civilizácie dokončili stavbu chrámu, domu alebo lode chceli, aby na ňu bohovia dohliadali. Chceli im preto urobiť radosť a prinášali im ľudské obete.
Podľa čínskej legendy sú aj v stenách Čínskeho múru ukryté tisícky ľudských tiel. V starovekom Japonsku zasa do základov mostov zaživa pochovávali panny. Chránili sa tak pred prírodnými katastrofami aj útokmi nepriateľov.
Egypťania prinášali obete pri úmrtí panovníkov. Do posmrtného života s ním museli odísť aj jeho sluhovia a konkubíny, aby mu mohli slúžiť aj po smrti.
V európskej histórii sa obetovanie ľudí objavuje napríklad v období honov na čarodejnice. Ženy a dievčatá obvinené z bosoráctva, ktoré upálili na hranici, mali slúžiť ako výstraha pre ostatné pohanky, ktoré svojimi činmi ohrozovali kresťanstvo.
Obetovanie ľudí bolo v dávnych dobách rozšírené takmer vo všetkých civilizáciách a každá z nich sa na organizované zabíjanie ľudí našla svoje dôvody. Vždy platilo, že najdôležitejšie je zabiť jednotlivca pre dobro celej spoločnosti.
Je však možné, že panovníci a vysokopostavení jedinci mali z ľudských obetí ešte jednu výhodu. Naznačuje to nová štúdia uverejnená v žurnále Nature.
Kontrola a teror
Rituálne prinášanie obetí zrejme spôsobilo, že sa v starovekých civilizáciách vytvoril systém sociálnych tried, čo viedlo k neskoršiemu vytvoreniu kráľovstiev, monarchií a moderných politických štátov.
