Text pôvodne vyšiel v magazíne Quark.
Prvá známa škica lietajúceho stroja s kolmým štartom pochádza z konca 15. storočia – jej autorom je Leonardo da Vinci. Praktického využitia sa lietajúce stroje s pohyblivými (otáčavými) nosnými plochami, teda vrtuľníky, dočkali až po druhej svetovej vojne, ale v praxi sa rýchlo rozšírili.
Armády ich využívajú na prepravu vojakov a vojenskej techniky i na ničenie pozemnej techniky nepriateľa. Používajú sa tiež pri pátracích akciách, na kontrolu vysokonapäťových vedení i rôznych potrubí, prepravujú personál na ropné plošiny v mori a využíva ich aj polícia pri pátracích akciách i rýchlych zásahoch.
V minulom roku sa sortiment vrtuľníkov rozšíril o viacero zaujímavých typov, z nich sme vybrali štyri, ktoré vám stručne predstavíme.
Najväčší a najvýkonnejší

Prvé dve novinky pochádzajú z Ruska a ich výrobcom je spoločnosť Vertolety Rossi. Obidva vrtuľníky vyvinuli v Moskovskom vrtuľníkovom závode M. L. Miľa (Michail Leontievič Miľ je najznámejší ruský, respektíve sovietsky konštruktér vrtuľníkov).
Prvou, už sériovo vyrábanou novinkou, je modernizovaná verzia najväčšieho a najvýkonnejšieho vrtuľníka na svete, nesúca označenie Mi-26T2.
Typ Mi-26 prvýkrát vzlietol v decembri 1977, jeho vývoj ukončili v roku 1983 a do vojenskej i civilnej služby sa dostával od roku 1985. Podľa dostupných údajov doteraz vyrobili 316 týchto vrtuľníkov určených na prepravu mimoriadne ťažkých nákladov s hmotnosťou až 20 ton.
Hlavnou novinkou verzie Mi-26T2 je moderná avionika ruskej výroby, ktorá mu umožňuje lietať aj za nepriaznivých poveternostných podmienok a tiež v noci. Moderná avionika s piatimi digitálnymi displejmi znižuje záťaž trojčlennej posádky (pôvodne bola päťčlenná).
Maximálna vzletová hmotnosť vrtuľníka je 56 ton, dolet 800 km, maximálna rýchlosť 295 km/h a ekonomická cestovná rýchlosť je 255 km/h.
Podľa neoficiálnych informácií by modernizácia vrtuľníka Mi-26T2 mala viesť k zväčšeniu jeho nosnosti až na 25 ton.
Rekordy pre Mi-38

Druhou novinkou z Ruska je vrtuľník Mi-38. Patrí medzi stredne ťažké transportné vrtuľníky so širokými možnosťami uplatnenia v civilnom i vojenskom sektore a považuje sa za náhradu úspešných typov Mi-8 a Mi-17.