Vedci stvorili umelý život, má najmenší počet génov

Výskumníci chcú pochopiť podstatu života. Zredukovali preto DNA mikróbu.

Odoberaním génov chcú vedci pochopiť, ako funguje život. (Zdroj: SITA/AP)

Najjednoduchšia úroveň umelého života. Keď si tím amerického genetika Craiga Ventera vyberal ďalší projekt, rozhodol sa pre zjednodušenie prírody. Presnejšie, genetici chceli lepšie pochopiť život a zistiť, bez čoho by nemohol riadne fungovať.

Výsledkom je baktéria, ktorej DNA sa podľa štúdie v magazíne Science skladá len zo 473 génov. Ide o najmenší známy nezávislý organizmus, ktorý kedy na Zemi žil.

Článok pokračuje pod video reklamou

Robia prácu Boha?

Venterov výskum smeruje k vytvoreniu základov syntetického života takpovediac od nuly. Vedci totiž chcú v laboratóriách zostavovať kompletnú DNA organizmov, ktoré v prírode síce neexistujú, no vďaka kombinácii génov im možno „naordinovať“ potrebné vlastnosti.

„Robíme to, čo by robil Boh, keby po stvorení sveta siedmy deň neodpočíval." Takto charakterizoval podľa magazínu Nature syntetickú biológiu Peter Schultz z kalifornského Scrippsovho výskumného inštitútu.

Znie to vznešene, no zmysel vytvárania umelých buniek a organizmov nespočíva v snahe zobudiť k životu Frankensteina, ale najmä v ich perspektívnom použití pri vytváraní nových alebo nedostatkových látok. Mohli by sa využívať najmä v lekárstve, energetike alebo v starostlivosti o životné prostredie.

Ako každá veda, ani syntetická biológia si nekladie iba praktické ciele. Tie sú, napokon, odvodené zo snahy preniknúť k podstate života, zistiť, ako sa formoval a aké sú základné podmienky jeho fungovania.

Jedna z hlavných otázok znie, aký minimálny genóm – kompletná genetická informácia ukrytá v bunke – je nevyhnutný na to, aby život vôbec dokázal normálne a plnohodnotne fungovať.

Bill Gates genetiky

Ryža potrebuje na život 50-tisíc génov, človek približne polovicu. Z tohto hľadiska vyzerá 473 génov (vytvorených pomocou 531 000 písmen genetického kódu) ako niečo neprístojné – alebo možno aj ako začiatočnícky omyl.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C46CU na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C46CU na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Biotechnológie a genetické inžinierstvo


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mikroorganizmy, Baktérie, Gény a genetika, Génová úprava CRISPR-Cas9

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Selfie fotky pre Zsuzsovú si mal Glváč robiť aj z parlamentu

Glváč tvrdí, že s obvinenou komunikoval cez prostredníka.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Internet sa znova zbláznil. Konečne

Komentovaný prehľad technologických správ.

OBJEKTÍV

Najstaršiu periodickú tabuľku na svete našli pri upratovaní

Tabuľka pochádza z rokov 1879 až 1885.