Vedci stvorili umelý život, má najmenší počet génov

Výskumníci chcú pochopiť podstatu života. Zredukovali preto DNA mikróbu.

Odoberaním génov chcú vedci pochopiť, ako funguje život. (Zdroj: SITA/AP)

Najjednoduchšia úroveň umelého života. Keď si tím amerického genetika Craiga Ventera vyberal ďalší projekt, rozhodol sa pre zjednodušenie prírody. Presnejšie, genetici chceli lepšie pochopiť život a zistiť, bez čoho by nemohol riadne fungovať.

Výsledkom je baktéria, ktorej DNA sa podľa štúdie v magazíne Science skladá len zo 473 génov. Ide o najmenší známy nezávislý organizmus, ktorý kedy na Zemi žil.

Robia prácu Boha?

Venterov výskum smeruje k vytvoreniu základov syntetického života takpovediac od nuly. Vedci totiž chcú v laboratóriách zostavovať kompletnú DNA organizmov, ktoré v prírode síce neexistujú, no vďaka kombinácii génov im možno „naordinovať“ potrebné vlastnosti.

„Robíme to, čo by robil Boh, keby po stvorení sveta siedmy deň neodpočíval." Takto charakterizoval podľa magazínu Nature syntetickú biológiu Peter Schultz z kalifornského Scrippsovho výskumného inštitútu.

Znie to vznešene, no zmysel vytvárania umelých buniek a organizmov nespočíva v snahe zobudiť k životu Frankensteina, ale najmä v ich perspektívnom použití pri vytváraní nových alebo nedostatkových látok. Mohli by sa využívať najmä v lekárstve, energetike alebo v starostlivosti o životné prostredie.

Ako každá veda, ani syntetická biológia si nekladie iba praktické ciele. Tie sú, napokon, odvodené zo snahy preniknúť k podstate života, zistiť, ako sa formoval a aké sú základné podmienky jeho fungovania.

Jedna z hlavných otázok znie, aký minimálny genóm – kompletná genetická informácia ukrytá v bunke – je nevyhnutný na to, aby život vôbec dokázal normálne a plnohodnotne fungovať.

Bill Gates genetiky

Ryža potrebuje na život 50-tisíc génov, človek približne polovicu. Z tohto hľadiska vyzerá 473 génov (vytvorených pomocou 531 000 písmen genetického kódu) ako niečo neprístojné – alebo možno aj ako začiatočnícky omyl.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.

Neprehliadnite tiež

Pozerať, ale nedotýkať sa. Pľuzgiernik lekársky je náš najjedovatejší chrobák

O prvé miesto v nelichotivom rebríčku sa delí so svojimi príbuznými – májkami, ktorých telo tiež obsahuje jedovatý kantaridín.

Kolíska ľudstva nie je v Afrike ale na Balkáne, naznačuje starodávny zub

Ak by sa potvrdili výsledky nemeckých vedcov, znamenalo by to, že ľudia sa od opíc vývojovo oddelili v Európe.

Zástera z ľudských kostí či Everest zo vzduchu. Briti ukázali prvé zábery tibetskej kultúry

Niektoré zábery boli sto rokov ukryté pred verejnosťou. Najväčšia zbierka sa teraz dostáva na internet.

Drobné prepeličky môžu pomáhať v boji proti rakovine

Vedecký výskum na zvieratách vždy bol a aj bude otázkou rôznych názorov. Výskum na vtáčích vajciach a embryách však prináša nové rozmery.