BRATISLAVA. Ak držíte pohár s vodou a máte pevnú ruku, voda v ňom zostane. Ak sa vám však ruky trasú, pohár sa môže nakloniť a voda vytiecť.
Analógiou z každodenného života sa planetárny vedec Matthew Siegler pokúša vysvetliť proces, ktorým si kedysi prešiel Mesiac.
Náš prirodzený satelit totiž podľa Sieglera a jeho kolegov zmenil pred miliardami rokov os svojho otáčania a prišiel tak o väčšinu svojej vody. Vyplýva to zo štúdie, ktorú zverejnili v žurnále Nature.
Chytajú sa za hlavu
Na Merkúre a na Marse sa ľadové pozostatky nachádzajú na póloch planéty, pretože tam dopadá najmenej slnečného svetla.
V roku 2009 odhalil satelit LCROSS prítomnosť ľadu aj pod mesačným povrchom. Najvyššia koncentrácia však bola v kráteri Cabeus, ktorý je od južného pólu vzdialený.
Ak by sme však od tejto oblasti nakreslili priamku naprieč stredom Mesiaca, našli by sme pri severnom póle podobný región.
