C isterna je vodotesná zásobáreň dažďovej vody, ktorá sa vyskytuje na stredovekých hradoch situovaných na vysokých kopcoch. V tomto priestore je len malá pravdepodobnosť výkopu dostatočne hlbokej studne (prevýšenie na Pustom hrade je 250 m), preto hospodársky chod zabezpečovali hradné cisterny, ktoré sa líšili rozmermi i kapacitou.
Cisterny všeobecne rozdeľujeme na obyčajné cisterny, slúžiace na zachytávanie a zásobu vody, a filtračné cisterny, ktoré pomocou premysleného filtračného mechanizmu zachytávajú nečistoty a obohacujú dažďovú vodu o minerálie.
Unikátna stavba na Pustom hrade vo Zvolene s rozmermi 7 × 7 m a hĺbkou 10 m je najväčšou známou stredovekou zásobárňou vody na území Slovenska. Prvé výkopy sa tu realizovali už koncom 19. storočia, ale až nedávny moderný výskum poukázal na monumentálnosť a dôležitosť tohto objektu.
Skúmanie minulého života
Archeológia je vedná disciplína, ktorej cieľom je skúmanie spôsobu života v minulosti. Predmetom skúmania sú hnuteľné i nehnuteľné objekty, ktoré ľudia po sebe zanechali.
Archeológovia študujú minulé kultúry analýzou artefaktov, teda predmetov vyrobených, použitých alebo zmenených ľudskou činnosťou. Tieto artefakty sa obvykle nachádzajú v zemi a vo väčšine prípadov sú už dávno zabudnuté.
Miesto, kde sa v hradnom komplexe nachádzala cisterna. (zdroj: Beljak, Beljak-Pažinová)Práve možnosť objavovať a skúmať našu dávnu kultúru robí archeológiu jednou z najatraktívnejších vedných disciplín.
Dôležité je zároveň aj to, že archeológia má dnes interdisciplinárny charakter, teda úzko spolupracuje s rôznymi vednými odbormi a čerpá z nich vedomosti.
Príkladom využitia medziodborovej spolupráce je aj systematický výskum Pustého hradu vo Zvolene.
Kráľovský hrad nad Zvolenom
Archeologická lokalita Pustý hrad vo Zvolene sa rozkladá na dvoch vrcholoch rovnomenného kopca nad sútokom Hrona a Slatiny na juhozápadnom okraji mesta, v pohorí Javorie.
Dlhoročná tradícia archeologického výskumu na Pustom hrade sa spája predovšetkým s jeho stredovekým osídlením, aj keď jeho strategická poloha priťahovala pozornosť ľudí už od kamennej doby. V stredoveku, v čase najväčšieho rozkvetu tohto územia, vznikli na temene kopca dva kamenné hrady.
Stavitelia využili prírodné danosti lokality a na vrcholovej plošine postavili Horný hrad s rozlohou 3,5 ha a nižšie, asi 400 m severovýchodne, umiestnili Dolný hrad s rozlohou 0,7 ha. Celý areál spolu s tzv. spojovacou časťou zaberá plochu 4,7 ha, preto zaraďujeme Pustý hrad medzi najrozsiahlejšie hrady na Slovensku.
Súčasný názov Pustý hrad nahradil staršie pomenovanie Starý hrad, ten sa objavuje napr. v Notíciách Mateja Bela. Od prvej tretiny 18. storočia nachádzame na historických vojenských mapách už názov Pustý hrad.
Obľúbené sídlo Arpádovcov
Vznik a počiatky hradu siahajú do obdobia vzniku Zvolenského komitátu na začiatku 12. storočia. Pravdepodobne už za vlády kráľa Bela III. (1172– 1196) vzniká veža komitátneho hradu (10,8 × × 11,7 m) na najvyššom bode hradného vrchu (571 m n. m.) na Hornom hrade.
