Zabíjali sa v rodine: ako a prečo európske dynastie viedli svetovú vojnu

Každá veľmoc vždy počítala s možnosťou vojny, a keď sa naskytla priaznivá príležitosť, nebolo nemorálne túto možnosť využiť.

Windsorskí panovníci v roku 1910. (Zdroj: W. & D. Downey / WIKIMEDIA / CC)

V Európe na prelome 19. a 20. storočia vládla predvojnová nálada a počítalo sa s vojenským stretnutím, ktoré všetci zúčastnení panovníci považovali za pravdepodobné. Snažili sa o to, aby sa pre nich vojna začala s najvýhodnejšími podmienkami a s najlepšími predpokladmi na víťazstvo.

V medzinárodných vzťahoch a diplomacii dochádzalo k významným zmenám v orientácii zahraničnej politiky, ktorú ovplyvnilo vzájomné prepojenie európskych dynastií na základe dynastického prvku a sobášnej politiky. Konflikt 1. svetovej vojny sa začal ako konflikt v rodine.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Vojnu medzi sebou viedli potomkovia kráľovnej Viktórie a ich vzťahy, založené na vzájomnej rivalite, osobných antipatiách, sprevádzané závisťou a žiarlivosťou, ako to už v každej veľkej rodine býva, spôsobili zánik starého sveta a možnosť dynastií a panovníkov  ovplyvňovať  politické  dianie.

Katolíci a tí ostatní

Vojna otriasla celým dovtedy platným politickým poriadkom v Európe, ktorý bol založený na storočia trvajúcej sobášnej politike. Jej dôsledkom bolo, že takmer všetci európski panovníci boli blízki príbuzní.

Týkalo sa to panovníckych rodov vo Veľkej Británii, Nemecku, Rusku, Grécku, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Španielsku, Juhoslávii, Rumunsku a Bulharsku.

V tomto období v dynastickom prvku zohrávalo svoju dôležitú funkciu náboženstvo, ktoré presne určovalo líniu sobášnej politiky a tým aj orientáciu medzinárodných vzťahov a diplomacie.

Dynastie ako Romanovovci, Hohenzollernovci a Windsorovci boli pravoslávni, luteráni a anglikáni, a preto prípadná konverzia a sobáše medzi nimi boli možné.

Naopak, striktná legitimita a katolicizmus u Habsburgovcov spôsobil, že manželstvo pripadalo do úvahy len s príslušníkmi katolíckych rodov a bolo obmedzené na panovnícke domy južného Nemecka, Španielska, Portugalska a novú možnosť im poskytovali Belgicko a Taliansko.

Je zaujímavé sledovať tento diplomatický a dynastický pletenec príbuzenských vzťahov, ktorý vyvrcholil počas 63-ročnej vlády kráľovnej Viktórie. Známa viktoriánska éra sa skončila jej smrťou v roku 1901, ale sformovala predpoklady svetového výbuchu v roku 1914.

Starý monarcha a milovník zašlých čias

Keď dňa 28. júla 1914, na sklonku svojho života, cisár František Jozef I. začal rozohrávať malú diplomatickú partiu, bol presvedčený, že do mesiaca ju ukončí.

Možno si myslel, že uzavrie svoju vládu aspoň jedným úspešným krokom v pozícii veľmoci na medzinárodnom poli, lebo jeho zahraničná politika bola poznačená samými neúspechmi. Vojnu so Srbskom si predstavoval veľmi jednoducho a v tejto predstave ho udržiaval aj jeho jediný spojenec – nemecký cisár Wilhelm (Viliam) II.

Politická naivita a neprezieravosť Františka Jozefa I. sa dali ospravedlniť dĺžkou jeho vládnutia, ktorej v minulosti mohli konkurovať len francúzsky kráľ Ľudovít XIV. a anglická kráľovná Viktória. Jeho život a myslenie sa zastavili v 19. storočí. Novú dobu a zmeny nedokázal, alebo možno nechcel pochopiť, čo sa prejavilo aj v častých názorových konfliktoch s jeho manželkou cisárovnou Alžbetou, synom Rudolfom a následníkom trónu Františkom Ferdinandom.

Bolo tragické, že všetci traja oponenti jeho skostnatenej a konzervatívnej politiky, ktorá tak veľmi uškodila monarchii a priviedla ju k jej zániku, už v patovej situácii, v prvom roku vojny, nemohli byť pri ňom.

Na druhej strane, „svojou dlhou vládou poskytoval určitú istotu a silu národom, ktoré sa obávali prevratných revolučných zmien, ktoré mali prísť“, čo veľmi emotívne vyjadril a neskôr vo svojom diele napísal rakúsky spisovateľ Stefan Zweig, priaznivec a verný obdivovateľ Habsburgovcov aj po ich páde.

Rakúsky cisár František Jozef I. nemal nemeckého cisára Wilhelma II. vo veľkej obľube, lebo stále nemohol zabudnúť na poníženie, ktorému ho vystavili jeho starý otec Wilhelm I. a nemecký politik Otto von Bismarck.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Na krádežiach munície si mohli privyrobiť aj vojaci. Sklady sa majú strážiť inak

Investície do zabezpečenia munície a ďalších vojenských objektov chýbajú už roky.

KOMENTÁRE

Kým nezmizne MiG, Gajdoš bude v kresle

V normálnom štáte by sa minister obrany rána vo funkcii nedožil.

DOMOV

Historička: Nerobme rovnaké chyby ako Rimania pri utečencoch

Vždy ju zaujímal stret civilizácií a spôsob, ako sa dokážu integrovať.

DOMOV

Na krádežiach munície si mohli privyrobiť aj vojaci. Sklady sa majú strážiť inak

Investície do zabezpečenia munície a ďalších vojenských objektov chýbajú už roky.

Neprehliadnite tiež

Volvo má problém s kengurami. Nedokáže ich rozoznať

Systému na rozpoznávanie zvierat robí problém atypický pohyb kengúr.

Vedci vyriešili tisícročnú záhadu jasnej nočnej žiary

Výskumníci sa pozreli na fenomén, ktorý spomínajú už antické texty.

Vyvíjajú videohru, ktorá má pomôcť odhaliť už rané štádium Alzheimera

Včasné diagnostikovanie choroby môže oddialiť nástup prvých príznakov.

Vyriešili záhadu, ktorá trápila Darwina. Našli miesto pre koňa s chobotom

Macrauchenia pripomínala mnohé zvieratá, jej telo bolo pre vedcov záhadou. Odhalili ho vďaka DNA.