Autori: Roman Aubrecht a Ján Schlögl
Text pôvodne vyšiel v magazíne Svet prírody / Quark.
J ednu z nehynúcich záhad uviedol „na trh“ slávny spisovateľ Arthur Conan Doyle v roku 1912. Išlo o jeho román Stratený svet (The LostWorld), v ktorom opisuje dobrodružnú výpravu do Amazónie, kde na záhadnej stolovej hore izolovanej od sveta prežili rôzne praveké tvory.
Už čoskoro sa ukázalo, že takéto stolové hory v Južnej Amerike skutočne jestvujú a nielen jedna.
Nazývajú sa tepuis
Z áujem „záhadológov“ vzrástol po tom, ako sa ukázalo, že mapka, ktorú Arthur Conan Doyle v knihe zverejnil, je falošná. Išlo o zrkadlový obraz skutočnej mapy a spomínaná stolová hora v skutočnosti neleží na hraniciach Bolívie a Brazílie, ako tvrdil autor, ale severnejšie, na opačnom konci – na hranici s Venezuelou.
“Všetko pod dohľadom miestnych Indiánov – strážcov národného parku.
„
Dnes je jasné, že spomínanou horou je Roraima, najvyššia zo skupiny vyše 100 tepuis roztrúsených na juhu Venezuely, severe Brazílie a západe Guayany.
Jej dlhé plató čnejúce vo výške okolo 2 700 - 2 800 m bolo dlhý čas nedostupné. Až v roku 1884 ho zdolala výprava, ktorú viedol britský koloniálny úradník sir Everard im Thurn.
Dnes je Roraima paradoxne najnavštevovanejšou stolovou horou v tejto oblasti. Ročne ju navštívia stovky až tisíce turistov.
Všetko pod dohľadom miestnych Indiánov – strážcov národného parku. Na hore vládne prísny ekologický režim. Návštevníci nesmú nijako narušiť tamojší ekosystém a musia si dolu zniesť všetko, dokonca aj vlastné exkrementy.
Prečo? Lebo sa potvrdilo, že Arthur Conan Doyle mal pravdu. Tepuis skutočne obývajú tvory, ktoré sa inde v okolitých nížinách nevyskytujú. Nejde síce o praveké jaštery a iné potvory opísané v knihe Stratený svet, ale živočíchy a rastliny, ktoré tam žijú, sú skutočne jedinečné.
Veľmi často ide o endemity, ktoré sa nielenže nevyskytujú v okolitej nížinnej savane, ale dokonca každá zo stolových hôr má svoju vlastnú neopakovateľnú faunu a flóru.
Zistilo sa, že živočíchy a rastliny obývajúce tepuis nie sú prastaré, ale ide o vývojovo pomerne mladé spoločenstvá, ktoré sa vyvinuli pomerne nedávno a ich evolúcia prebieha priamo pred očami.
Záujem „záhadológov“ preto postupne opadol, avšak tepuis sa stali rajom pre biológov. Sú to najlepšie laboratóriá na výskum evolučných procesov. Zdola sú dostupné len niektoré z nich a to práve Roraima a ešte rozsiahle Auyán Tepui nachádzajúce sa stovky kilometrov severozápadne. Ostatné sú dostupné len pomocou vrtuľníkov.
Nečakané objavy záhadných jaskýň
V roku 2002, keď sa začína náš príbeh, bol ešte turizmus na Roraime len v začiatkoch a jej povrch bol zväčša neprebádaný.
