AUTOR: Drahoslav Hulínek
Text pôvodne vyšiel v magazíne Historická Revue.
V nímať rôzne konšpiračné a špekulatívne teórie v súvislosti s dejinnými udalosťami je pre novodobého človeka veľkým lákadlom. V tejto spojitosti sa neobchádza ani obdobie staroveku.
Najmä s týmto časovým úsekom sa vyplavuje na povrch množstvo nevyjasnených historických záhad, ktoré sú vhodným podhubím pre rozličné nepodložené, ba až fantazijné úvahy.
V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim objasniť môj pohľad na rôzne konšpirácie a špekulácie v súvzťažnosti s bádaním dejín staroveku a dávnych civilizácií. Budem vychádzať najmä z výsledkov archeologického a historického skúmania.
Mojím zámerom nebude snaha poukázať na všetky konšpiračné a špekulatívne názory, ktoré súvisia s formovaním prvých ľudských civilizácií, v rozsahu jedného článku to ani nie je možné.
Pripomeniem iba svoju skúsenosť archeológa, ktorý pôsobil na terénnych výskumoch v sýrskej Mezopotámii, mayskej Guatemale i pri výkopoch rímskych pamiatok na Slovensku.
Videl som viacero významných archeologických odkryvov, okrem iného v Sýrii, Egypte, Turecku, Iraku, Gréc- ku, Albánsku, Libanone, na Cypre a zo Strednej Ameriky v Guatemale, Mexiku, Belize a v Hondurase.
Dve konšpiračné teórie
V súvislosti s dejinami dávnych civilizácií sa v súčasnosti stretávame predovšetkým s dvoma formami konšpiračných a špekulatívnych teórií. Jedny sa spájajú s istými politickými a ľudskými príbehmi v danom období, pričom vždy je otázne, či konšpirácia vznikla už v dávnych časoch, alebo sa o nej len uvažuje na základe súčasného poznania.
Druhá forma spochybňuje samotné výsledky seriózneho skúmania dejinných, lingvistických a do určitej miery i pomocných prírodných vedeckých disciplín.
Dokonca sa hovorí o údajnom vedomom a sprisahaneckom zatajovaní zistených skutočností zo strany modernej vedy.
Mnohí konštatujú, že udáva nepresné chronologické zistenia, spochybňuje existenciu dávnych technologicky vyspelých civilizácií, ktoré sú po- rovnateľné, ba aj prevyšujú tú dnešnú, a neuznáva príchod návštevníkov z budúcnosti.
Rozpráva sa aj o nepriznaných zásahoch rôznych mimozemských aktivít, eventuálne bytostí z iných dimenzií. Potom sú tu postoje rôznych religióznych kruhov.
Tie sa napríklad striktne pridŕžajú biblických príbehov a relativizujú všetky odborné aspekty vrátane datovania udalostí, ktoré sa týkajú vývoja ľudstva.
Napríklad teória, že podľa Biblie svet vznikol v roku 4004 pred n. l., je vedecky vyvrátená. Prípadne niektorí z ich radov poukazujú na novodobých vedcov, že zavádzajú, zatajujú, ba sú proti nim zreteľne zaujatí.
Posmrtná maska faraóna Tutanchamóna. (zdroj: pixbay.com)Tutanchamón
Najskôr by som uviedol niekoľko príkladov prvej formy konšpiračných teórií. Teda, že v danom období a v jeho politických konšteláciách v niektorom z dávnych štátov dochádzalo ku komplotom a z toho neskôr vznikali konšpiračné rozpravy.
Otázne je, či už vtedy alebo až v novoveku. Veľmi vhodným príkladom je takmer bezvýznamný egyptský panovník Tutanchamón (1336 – 1327 pred n. l.).
“Napriek hypotézam o odboji voči Tutanchamónovi ich výskum úplne nepotvrdil.
„
Objav jeho hrobky v Údolí kráľov sa považuje za jeden z najväčších v dejinách archeológie. V súvise s ním vyšlo na povrch množstvo rôznych aj špekulatívnych vyjadrení najmä ohľadne jeho smrti.
Objavili sa názory, že za ňou stoja sprisahanci, konkrétne vysokí hodnostári starovekého Egypta – najvyšší vojenský predstaviteľ Harenheb a veľkovezír Aje (1323 – 1295 pred n. l.), ktorí mali záujem získať jeho moc.
Napriek početným hypotézam o odboji voči Tutanchamónovi ich výskum zatiaľ úplne nepotvrdil. Je tomu tak aj na základe výsledkov CT analýzy z roku 2005. Mnohí predstavitelia vedy pred ňou tiež predpokladali, že ho usmrtili násilne – ranou do hlavy.
Jeho smrť sa teraz dáva do spojitosti skôr s maláriou alebo, čo je najviac pravdepodobné, s poranením nohy (zlomená stehenná kosť) a následnou gangrénou.
Zranenie mohlo vzniknúť pri jazde na dvojkolesovom voze, ťahanom konským dvojzáprahom. Jednoznačne nevieme povedať, či sa o nejakej konšpirácii v súvislosti s Tutanchamónom uvažovalo už v danom období záveru 18. dynastie Novej ríše, alebo vyplávala na povrch až v novoveku, v spojení s aktuálnou vedeckou činnosťou.
Je však možné, že v budúcnosti pri skúmaní postavy Tutanchamóna, aj podľa vyjadrenia významného českého egyptológa profesora Miroslava Bártu, sa stretneme s nejakým prekvapením.
Králi z Macedónie
Ďalším zdrojom možných konšpirácií a špekulácií boli najvýznamnejší muži v dejinách starovekej Macedónie. Ide o otca a syna – Filipa II. Macedónskeho a Alexandra III. Veľkého. Ten prvý bol kráľ, ktorý ovládol antické Grécko, ten druhý sa považuje za najväčšieho vojvodcu staroveku.
Klebety vyplávali na povrch v spojitosti s ich smrťou, a to s najväčšou pravdepodobnosťou okamžite po nej, pričom pretrvali do dneška. V roku 336 pred n. l. Filipa zavraždil Pausanias, príslušník jeho osobnej stráže, ktorého vzápätí zabili Alexandrovi priatelia.
V prípade usmrtenia Filipa sa uvažuje o viacerých komplotoch. Zvažuje sa pomsta samotného Pausania.
Povráva sa, že ho má na svedomí spolčenie sa Filipovho syna Alexandra so svojou matkou Olympiou proti nemu, prípadne v tomto ohľade každý konal samostatne. Ďalšia hypotéza naznačuje revoltu nespokojných gréckych mestských štátov.
Tiež sa nevylučuje, ba skôr naopak, že jeho vraždu si zaplatili Peržania, aby eliminovali vpád Macedóncov do ich ríše. Viacerí prívrženci konšpirácií informujú o vzájomnom dohodnutom prepojení všetkých spomenutých hypotéz – o tzv. Veľkom sprisahaní. Moderná historiografia iba uvádza, že žiadna z týchto teórií zatiaľ nie je vyslovene preukázaná.
Ešte viac dohadov vyvoláva Alexandrova smrť (v roku 323 pred n. l.) v Babylone. Početní priaznivci tajomných konšpirácií rozprávajú o jeho otrave a nie o ochorení. Je zrejmé, že prvé sprisahanecké hypotézy sa vyskytli už v čase jeho smrti.
Doteraz sa objavujú správy o nespokojnosti niektorých Alexandrových diadochov. Rovnako sa povráva o pomste Peržanov. Stále vraj boli v pozadí úkladní Gréci, ktorí sa nezmierili s macedónskou nadvládou. Skutočnosť pritom mohla byť oveľa prozaickejšia.
Vyčerpanosť z dlhodobej dobyvačnej aktivity, zlá životospráva – časté hýrenie a nadmerné pitie alkoholu, prejdenie veľkého množstva krajín s rozličnými miestnymi chorobami, si bez akýchkoľvek komplotov bezproblémovo mohli vyžiadať daň na Alexandrovom zdraví.
Uvažuje sa, že mohol trpieť týfusom alebo západonílskou horúčkou, maláriou, prípadne otravou čemericou. Nič z toho nie je doložené. Veľa záhad sa tiež objavuje v súvislosti s hľadaním Alexandrovej hrobky v Egypte, ba aj s možným zmiznutím jeho tela.
Momentálne nevieme, kde sa jeho krypta nachádza, ani to, kde ležia jeho pozostatky.
Pozostatky antického Ríma dodnes obdivujú turisti. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)Inšpiratívny Rím
Ďalším vynikajúcim objektom pre rôzne konšpirácie bol rímsky vojvodca a štátnik Gaius Iulius Caesar (100 – 44 pred n. l.).
Týkajú sa jeho spôsobu získania moci, samotného vládnutia, prvého triumvirátu, ktorého bol súčasťou, vzťahu s egyptskou kráľovnou Kleopatrou a najmä jeho smrti. Republikáni proti nemu zorganizovali puč s konšpiratívnym charakterom.
