SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Naozaj sa môže alzheimer šíriť medzi ľuďmi a je nákazlivý?

Nedávna štúdia naznačila, že Alzheimerova choroba môže byť za určitých podmienok prenosná.

Ilustračné foto. (Zdroj: FOTOLIA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Z ačiatkom dvadsiateho storočia vyšetroval nemecký lekár Aloiz Alzheimer čudnú pacientku s depresiami, chorobnou žiarlivosťou a halucináciami.

Postupne strácala pamäť, začala sa zle orientovať vo vlastnom dome. Keď zomrela, pitva odhalila neznámu neurodegeneratívnu chorobu, ktorá jej mozog doslova zničila. Nazvali ju menom nemeckého lekára.

Dnes Alzheimer straší najmä starších ľudí a lekári stále pátrajú po účinnej prevencii a liečbe. Veľa sa podarilo, no účinný postup, ktorý by chorobu zdolal, nie je k dispozícii. Nevie sa ani, či k chorobným zmenám v mozgu nemôžu prispieť dokonca aj bežné liečebné postupy. Zaujímavé zhrnutie aktuálnej vedeckej diskusie o tejto chorobe teraz zhrnul časopis Nature.

Od priónov k plakom

Jedným z neurológov, ktorý dopodrobna skúmal stovky chorých mozgov, je John Collinge z londýnskej Národnej priónovej kliniky.

Jemu a jeho tímu prechádza cez ruky okolo 70 percent Britov, ktorí zomreli na zriedkavú Creutzfeldt–Jakobovu chorobu (CJD), ktorej vznik je spojený s bielkovinou s názvom prión.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Mozgové tkanivo, ktoré Collinge videl pod mikroskopom v januári 2015, sa však odlišovalo od všetkého, s čím sa stretol predtým. Išlo o vzorky zo štyroch mozgov ľudí, ktorí predčasne zomreli na CJD.

Nevyzerali však zvláštne preto, že ich zničila priónová infekcia. Collinga prekvapil nález bielkovinových usadenín, takzvaných amyloidných plakov, typických pre Alzheimerovu chorobu.

„Boli to mozgy mladých ľudí postihnutých chorobou pokročilého veku,“ povedal londýnsky neurológ.

Znepokojivá hypotéza

Všetky štyri mozgy spájala ešte jedna vec. Pretože v nich zle fungovala hypofýza, ich majitelia museli v mladosti dostať injekciu rastového hormónu; a ten sa až do neskorých 90. rokov uplynulého storočia získaval z mozgov zosnulých ľudí.

Collinge z toho vyvodil znepokojivý záver: zárodky chorobných plakov tvorených amyloidom beta sa do mozgov darcov mohli preniesť spolu s priónmi injekciou rastového hormónu. Bol by to prvý dôkaz, že aj Alzheimerova choroba sa môže prenášať z človeka na človeka.

Ak by sa táto hypotéza potvrdila, mala by ďalekosiahle následky. Zárodky plakov by sa mohli dostať do tela ľudí pri transplantácii orgánov, počas transfúzie krvi alebo pri iných bežných lekárskych postupoch.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Plaky totiž držia na chirurgických nástrojoch ako lepidlo, takže ich normálna sterilizácia neodstráni a môžu sa šíriť pri ďalších operáciách. Zárodky môžu prežívať v tele dlhé roky, než sa začnú rozrastať a škodiť. Ak sa usadia v mozgových cievach, zvyšuje to riziko ich poškodení.

Collinge preto cítil potrebu rýchlo informovať verejnosť. V septembri vyšiel v Nature jeho článok, ktorý spôsobil mediálnu búrku o nákazlivosti alzheimera.

Vedec sa pokúšal nedorozumenie upokojiť. Štúdia jeho tímu predsa netvrdila, že alzheimera by ste mohli chytiť od starých rodičov rovnako ľahko ako chrípku. Zaoberá sa inou možnosťou: niektoré bežné lekárske postupy by mohli neúmyselne prenášať zárodky bielkovinových plakov.

Diskusia pokračuje

Collinge vedel už pred publikáciou článku v Nature, že jeho výskum môže spustiť lavínu.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4655 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4655 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Čítanie+

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Mozog, Demencia, Alzheimerova choroba
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rozprávky SME

Či za dobré sa treba dobrým odmeniť (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.

Rozprávky

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.

Monika Jankovská.

Sudca Kliment sa vzdal členstva v Súdnej rade

Rozhodnutie zdôvodnil v kontexte očakávanej zmeny ústavy.

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Jankovská nepovedala viac, ako musela

S týmto sa vyšetrovatelia neuspokoja.

Peter Tkačenko