Z ačiatkom dvadsiateho storočia vyšetroval nemecký lekár Aloiz Alzheimer čudnú pacientku s depresiami, chorobnou žiarlivosťou a halucináciami.
Postupne strácala pamäť, začala sa zle orientovať vo vlastnom dome. Keď zomrela, pitva odhalila neznámu neurodegeneratívnu chorobu, ktorá jej mozog doslova zničila. Nazvali ju menom nemeckého lekára.
Dnes Alzheimer straší najmä starších ľudí a lekári stále pátrajú po účinnej prevencii a liečbe. Veľa sa podarilo, no účinný postup, ktorý by chorobu zdolal, nie je k dispozícii. Nevie sa ani, či k chorobným zmenám v mozgu nemôžu prispieť dokonca aj bežné liečebné postupy. Zaujímavé zhrnutie aktuálnej vedeckej diskusie o tejto chorobe teraz zhrnul časopis Nature.
Od priónov k plakom
Jedným z neurológov, ktorý dopodrobna skúmal stovky chorých mozgov, je John Collinge z londýnskej Národnej priónovej kliniky.
Jemu a jeho tímu prechádza cez ruky okolo 70 percent Britov, ktorí zomreli na zriedkavú Creutzfeldt–Jakobovu chorobu (CJD), ktorej vznik je spojený s bielkovinou s názvom prión.
Mozgové tkanivo, ktoré Collinge videl pod mikroskopom v januári 2015, sa však odlišovalo od všetkého, s čím sa stretol predtým. Išlo o vzorky zo štyroch mozgov ľudí, ktorí predčasne zomreli na CJD.
Nevyzerali však zvláštne preto, že ich zničila priónová infekcia. Collinga prekvapil nález bielkovinových usadenín, takzvaných amyloidných plakov, typických pre Alzheimerovu chorobu.
„Boli to mozgy mladých ľudí postihnutých chorobou pokročilého veku,“ povedal londýnsky neurológ.
Znepokojivá hypotéza
Všetky štyri mozgy spájala ešte jedna vec. Pretože v nich zle fungovala hypofýza, ich majitelia museli v mladosti dostať injekciu rastového hormónu; a ten sa až do neskorých 90. rokov uplynulého storočia získaval z mozgov zosnulých ľudí.
Collinge z toho vyvodil znepokojivý záver: zárodky chorobných plakov tvorených amyloidom beta sa do mozgov darcov mohli preniesť spolu s priónmi injekciou rastového hormónu. Bol by to prvý dôkaz, že aj Alzheimerova choroba sa môže prenášať z človeka na človeka.
Ak by sa táto hypotéza potvrdila, mala by ďalekosiahle následky. Zárodky plakov by sa mohli dostať do tela ľudí pri transplantácii orgánov, počas transfúzie krvi alebo pri iných bežných lekárskych postupoch.
Plaky totiž držia na chirurgických nástrojoch ako lepidlo, takže ich normálna sterilizácia neodstráni a môžu sa šíriť pri ďalších operáciách. Zárodky môžu prežívať v tele dlhé roky, než sa začnú rozrastať a škodiť. Ak sa usadia v mozgových cievach, zvyšuje to riziko ich poškodení.
Collinge preto cítil potrebu rýchlo informovať verejnosť. V septembri vyšiel v Nature jeho článok, ktorý spôsobil mediálnu búrku o nákazlivosti alzheimera.
Vedec sa pokúšal nedorozumenie upokojiť. Štúdia jeho tímu predsa netvrdila, že alzheimera by ste mohli chytiť od starých rodičov rovnako ľahko ako chrípku. Zaoberá sa inou možnosťou: niektoré bežné lekárske postupy by mohli neúmyselne prenášať zárodky bielkovinových plakov.
Diskusia pokračuje
Collinge vedel už pred publikáciou článku v Nature, že jeho výskum môže spustiť lavínu.
