SME
Pondelok, 14. jún, 2021 | Meniny má VasilKrížovkyKrížovky
CHYBY MYSLENIA

Prečo neznášame Fica, Procházku alebo Sulíka (a čo s tým má náš mozog)

Prvá informácia nám zostane v hlave. A ľahké myšlienky považujeme za dôveryhodnejšie.

Robert Fico. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Fico je zlo a so zlom sa nekolaboruje. Sulík je politický slon v porceláne a nikdy z neho nebude štátnik. Procházka je nedôveryhodný, politika je špina... jednoducho aktér X musí byť nevyhnutne Y. A každý, kto si myslí opak, nech si ma rovno vyhodí z priateľov na niektorej zo sociálnych sietí.

V posledných dňoch sa podobné vyhlásenia šíria nielen priestorom Facebooku či diskusiami pod článkami, no časť z nich je dokonca natoľko extrémna, že ju môžeme vyhlásiť za hysterickú.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Ako je však možné, že takáto miera iracionality sa zrazu objavuje aj pri ľuďoch, ktorých inak považujte za inteligentných či rozhľadených? Ako je možné, že človek dokáže trvať na svojich, niekedy aj extrémnych stanoviskách?

Ako takéto predsudky v našich hlavách vznikajú a čo s tým má spôsob, akým funguje náš mozog?

Prečítajte si tiež: Ako môžu Bugár či Procházka zmeniť každé dva dni názor (a čo s tým má mozog) Čítajte 

Prvá informácia

V septembri v roku 1974 zverejnili Daniel Kahneman a Amos Tversky v magazíne Science slávnu vedeckú štúdiu, ktorá ukázala, ako s nami naša myseľ manipuluje. V texte Rozhodovanie pod neistotou: heuristika a predsudky opisujú relatívne jednoduchý matematický experiment.

Dobrovoľníci museli vynásobiť sériu jednoduchých čísel – problémom však bolo, že na to dostali iba päť sekúnd, takže výsledok sa prakticky nedal zrátať. Prvá postupnosť vyzerala ako 1x2x3x4x5x6x7x8, druhá bola obrátená, 8x7x6x5x4x3x2x1.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Výskumníci sa po pár sekundách spýtali na výsledok, takže dobrovoľníci ho odhadovali po prvých niekoľkých násobeniach. Tí, ktorých séria začínala s malými číslami, odhadovali výsledok na zhruba 512 v priemere. Druhá skupina zase odhadovala výsledok na viac než 2-tisíc (skutočný výsledok je 40 320).

Čo tento a mnoho podobných experimentov ukázalo?

Kognitívni vedci to nazývajú ukotvovanie (alebo anchoring). V princípe znamená, že ľudia stavajú svoje úsudky na čriepkoch informácií, ktoré získavajú ako prvé. Táto prvá informácia následne slúži ako kotva a všetky ďalšie zistenia s ňou porovnávame.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C463V na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M463V na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Myšacie embryá, ktoré vznikli oplodnením spermiami z Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Z vysušených spermií sa zrodilo osem myší.


6 h
Technologický podcast Klik.

Komentovaný prehľad správ.


a 2 ďalší 12. jún