CHYBY MYSLENIA

Prečo neznášame Fica, Procházku alebo Sulíka (a čo s tým má náš mozog)

Prvá informácia nám zostane v hlave. A ľahké myšlienky považujeme za dôveryhodnejšie.

Robert Fico. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Fico je zlo a so zlom sa nekolaboruje. Sulík je politický slon v porceláne a nikdy z neho nebude štátnik. Procházka je nedôveryhodný, politika je špina... jednoducho aktér X musí byť nevyhnutne Y. A každý, kto si myslí opak, nech si ma rovno vyhodí z priateľov na niektorej zo sociálnych sietí.

V posledných dňoch sa podobné vyhlásenia šíria nielen priestorom Facebooku či diskusiami pod článkami, no časť z nich je dokonca natoľko extrémna, že ju môžeme vyhlásiť za hysterickú.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Ako je však možné, že takáto miera iracionality sa zrazu objavuje aj pri ľuďoch, ktorých inak považujte za inteligentných či rozhľadených? Ako je možné, že človek dokáže trvať na svojich, niekedy aj extrémnych stanoviskách?

Ako takéto predsudky v našich hlavách vznikajú a čo s tým má spôsob, akým funguje náš mozog?

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Ako môžu Bugár či Procházka zmeniť každé dva dni názor (a čo s tým má mozog)

Prvá informácia

V septembri v roku 1974 zverejnili Daniel Kahneman a Amos Tversky v magazíne Science slávnu vedeckú štúdiu, ktorá ukázala, ako s nami naša myseľ manipuluje. V texte Rozhodovanie pod neistotou: heuristika a predsudky opisujú relatívne jednoduchý matematický experiment.

Dobrovoľníci museli vynásobiť sériu jednoduchých čísel – problémom však bolo, že na to dostali iba päť sekúnd, takže výsledok sa prakticky nedal zrátať. Prvá postupnosť vyzerala ako 1x2x3x4x5x6x7x8, druhá bola obrátená, 8x7x6x5x4x3x2x1.

Výskumníci sa po pár sekundách spýtali na výsledok, takže dobrovoľníci ho odhadovali po prvých niekoľkých násobeniach. Tí, ktorých séria začínala s malými číslami, odhadovali výsledok na zhruba 512 v priemere. Druhá skupina zase odhadovala výsledok na viac než 2-tisíc (skutočný výsledok je 40 320).

Čo tento a mnoho podobných experimentov ukázalo?

Kognitívni vedci to nazývajú ukotvovanie (alebo anchoring). V princípe znamená, že ľudia stavajú svoje úsudky na čriepkoch informácií, ktoré získavajú ako prvé. Táto prvá informácia následne slúži ako kotva a všetky ďalšie zistenia s ňou porovnávame.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Robert Fico


Článok je zaradený aj do ďalších tém Chyby myslenia, Čítanie+

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Horiaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

DOMOV

Fico sa po futbale vybúril na liste šéfovi UEFA

Pri iných futbalových kauzách mlčal.

KOMENTÁRE

Sprisahanci z jadra: Premiérove konšpiračné predstavy o futbale

Veľké krajiny chcú vybabrať s menšími.

Neprehliadnite tiež

Pozrite si žabky, ktorým evolúcia vytvorila všetky farby dúhy

Rôzne sfarbenie mohla spustiť strava aj predátori.

Hnačku a vracanie si črevo privolá samo. Tieto potraviny ho dráždia

Nový výskum pomôže ľuďom s chronickým črevnými problémami.

Koniec nadmerného prania, prepotené oblečenie cez noc očistí parný vešiak

Nová technológia ochráni šatstvo pred opotrebovaním z prania.