CHYBY MYSLENIA

Prečo neznášame Fica, Procházku alebo Sulíka (a čo s tým má náš mozog)

Prvá informácia nám zostane v hlave. A ľahké myšlienky považujeme za dôveryhodnejšie.

Robert Fico. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Fico je zlo a so zlom sa nekolaboruje. Sulík je politický slon v porceláne a nikdy z neho nebude štátnik. Procházka je nedôveryhodný, politika je špina... jednoducho aktér X musí byť nevyhnutne Y. A každý, kto si myslí opak, nech si ma rovno vyhodí z priateľov na niektorej zo sociálnych sietí.

V posledných dňoch sa podobné vyhlásenia šíria nielen priestorom Facebooku či diskusiami pod článkami, no časť z nich je dokonca natoľko extrémna, že ju môžeme vyhlásiť za hysterickú.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Ako je však možné, že takáto miera iracionality sa zrazu objavuje aj pri ľuďoch, ktorých inak považujte za inteligentných či rozhľadených? Ako je možné, že človek dokáže trvať na svojich, niekedy aj extrémnych stanoviskách?

Ako takéto predsudky v našich hlavách vznikajú a čo s tým má spôsob, akým funguje náš mozog?

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Ako môžu Bugár či Procházka zmeniť každé dva dni názor (a čo s tým má mozog)

Prvá informácia

V septembri v roku 1974 zverejnili Daniel Kahneman a Amos Tversky v magazíne Science slávnu vedeckú štúdiu, ktorá ukázala, ako s nami naša myseľ manipuluje. V texte Rozhodovanie pod neistotou: heuristika a predsudky opisujú relatívne jednoduchý matematický experiment.

Dobrovoľníci museli vynásobiť sériu jednoduchých čísel – problémom však bolo, že na to dostali iba päť sekúnd, takže výsledok sa prakticky nedal zrátať. Prvá postupnosť vyzerala ako 1x2x3x4x5x6x7x8, druhá bola obrátená, 8x7x6x5x4x3x2x1.

Výskumníci sa po pár sekundách spýtali na výsledok, takže dobrovoľníci ho odhadovali po prvých niekoľkých násobeniach. Tí, ktorých séria začínala s malými číslami, odhadovali výsledok na zhruba 512 v priemere. Druhá skupina zase odhadovala výsledok na viac než 2-tisíc (skutočný výsledok je 40 320).

Čo tento a mnoho podobných experimentov ukázalo?

Kognitívni vedci to nazývajú ukotvovanie (alebo anchoring). V princípe znamená, že ľudia stavajú svoje úsudky na čriepkoch informácií, ktoré získavajú ako prvé. Táto prvá informácia následne slúži ako kotva a všetky ďalšie zistenia s ňou porovnávame.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čítanie+


Článok je zaradený aj do ďalších tém Chyby myslenia

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

Výročie vraždy si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti.

KOMENTÁRE

Kažimír bude musieť siahnuť pod vankúš, aby naplnil Ficove sľuby

Bez zásahu do rozpočtu to nepôjde.

Neprehliadnite tiež

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Dnes nie miláčik, som mŕtva. Keď sa vážky nechcú páriť, predstierajú smrť

Aeshna juncea sa v čase kladenia vajíčok musia brániť pred otravnými samčekmi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop