Stroje, ktoré premýšľajú rovnako ako ľudia a možno aj lepšie. Umelá inteligencia fascinuje spisovateľov a vedeckých výskumníkov desaťročia. Ambiciózne plány o inteligentných strojoch však mnohokrát skončili sklamaním.
Robotické autá, hlasové asistentky či víťazstvá nad ľuďmi v hrách však teraz sci-fi príbehy približujú k realite. Prečítajte si ako, ako výskum umelej inteligencie prebiehal.
Stvorili sme stroj, ktorý sa nám vymkne spod kontroly? Čítajte 1920
Karel Čapek vydal vedecko-fantastickú drámu R.U.R. : Rossumovi univerzálni roboti, v ktorej predstavil slovo robot. V knihe sa ponáša skôr na dnešné chápanie kyborgov alebo klonov.
Čapek ich chcel pôvodne nazvať laboři. Na radu brata Josefa však použil slovo robot, ktoré na celom svete nahradilo dovtedy používané pojmy automat či android.
1942
Isaac Asimov prvýkrát predstavil Zákony robotiky - v poviedke Hra na naháňačku. Tieto zákony sú pravidlá, ktorými by sa mali roboty riadiť, aby sa neobrátili proti ľuďom.
Nemali by ublížiť človeku svojou činnosťou či nečinnosťou. Musia poslúchnuť príkazy človeka, ak sa nevylučujú s prvým bodom a musia chrániť sami seba pred poškodením, ak to nie je v rozpore s ostatnými zákonmi.
1950
Isaac Asimov vydal zbierku deviatich krátkych príbehov Ja, Robot, ktoré sa venujú téme ľudí, robotov a morálky. Slúžia tiež ako Asimova fiktívna história robotiky.
V rovnakom roku sformuloval Alan Turing takzvaný Turingov test, ktorý sa pokúša zodpovedať na otázku, či je nejaký stroj inteligentný. Je založený na textovej komunikácii medzi človekom a strojom, z ktorej hodnotiaca komisia zisťuje, kto z dvoch je stroj.
Prvýkrát počítač v teste uspel v roku 2014. O tom, že je živý, však dokázal presvedčiť len jednu osobu z troch.
1956
Pred konaním letnej konferencie na univerzite v Dartmouth sa prvýkrát použil pojem umelá inteligencia. Vytvoril ho mladý počítačový vedec John McCarthy, ktorý ho definoval ako „veda a technika výroby inteligentných strojov.“
1959
Vedci Marvin Minsky a John McCarthy založili Laboratórium umelej inteligencie na Massachusettskej technickej univerzite a odštartovali tak výskum v tejto oblasti. Financovala ho vláda USA, ktorá verila, že umelá inteligencia im pomôže v studenej vojne.
1974 – začiatok 80. rokov
Prvá takzvaná „zima umelej inteligencie“ – obdobie zníženého financovania a záujmu o výskum umelej inteligencie po sérii sklamaní.
Popredný britský matematik Sir James Lighthill vtedy povedal, že stroje sú schopné len amatérskych výkonov v šachu. Podľa neho nikdy nezvládnu normálne uvažovanie či jednoduché úlohy, ako rozpoznávanie tváre.
1981
Za koniec „zimy“ mnohí považujú obdobie, keď si inžinieri začali uvedomovať komerčnú hodnotu umelej inteligencie. Prvý úspešný program založený na umelej inteligencii R1 vykonával objednávky nových počítačových systémov pre firmu Digital Equipment Corporation.
1987 – 1993
Ukázalo sa, že expertné systémy ako R1 sú veľmi nákladné na údržbu, ťažké je ich aktualizovať, nedokážu sa učiť a sú veľmi krehké. Nastala preto druhá „zima umelej inteligencie."
1997
Šachový superpočítač Deep Blue od firmy IBM porazil človeka, vtedajšieho majstra Garryho Kasparova. Považuje sa to za prelomovú udalosť v dejinách šachu aj počítačov.
2002
Firma iRobot vyvinula prvého komerčne úspešného robota pre domácnosť – autonómny vysávač.
2005
Futurista Ray Kurzwell predpovedal, že technologická singulairta, teda obdobie, keď stroje budú v inteligencii prevyšovať ľudí, nastane už v roku 2045.
2011
Počítačový systém Watson, ktorý dokáže odpovedať na zložité otázky, porazil v kvízovej televíznej hre Jeopardy! dvoch predchádzajúcich ľudských víťazov a vyhral milión dolárov.
V rovnakom roku firma Apple predstavila inteligentného osobného asistenta Siri pre model iPhone 4S.
Október 2015
Počítačový program AlphaGo od firmy Google prvýkrát porazil v hre Go človeka, majstra Európy Fan Huia.
Marec 2016
AlphaGo vyhral v hre Go 4:1 nad jedným z najlepších hráčov Li Se-dolom.
