BRATISLAVA. V mnohom sa podobá na Zem – má ľadovú pokrývku na póloch, oblaky v atmosfére, sezónne vplyvy počasia, sopky či kaňony.
Suchý, chladný a kamenistý Mars však pôsobí už na prvý pohľad nehostinne. Napriek tomu sa ľudia už stáročia dohadujú o tom, či je na Marse možný život.
Umelé kanály
Prvé zmienky siahajú až do sedemnásteho storočia. Dohady z týchto dôb sú však viac ako na vedeckých pozorovaniach založené len na fantázií vtedajších pozorovateľov. Seriózny záujem o možný život na planéte prišiel až so zdokonalením dalekohľadu v devätnástom storočí.
Astronómovia vtedy pozorovali na povrchu Marsu tmavé škvrny a čiary a predpokladali, že ide o kanály. Američan Percival Lowell vtedy tvrdil, že kanály vybudovali 'Marťania', ktorí potrebovali priviesť vodu z ľadových pólov do ostatných častí suchej planéty. V súčasnosti vieme, že išlo zrejme len o optický klam v nedokonalom dalekohľade.
Keď sa v sedemdesiatych rokoch začal vesmírny prieskum planéty, vedci sa zamerali na vodu, ktorá je na Zemi podmienkou na vznik života. Už v roku 1971 dokázali prvé blízke zábery planéty zo sondy Mariner 9, že na planéte kedysi voda bola.
Voda, plyn a život
Neskôr to potvrdili aj pristávacie moduly – našli geologické útvary, ktoré vznikajú iba pôsobením veľkého množstva vody. Naznačovalo to, že na planéte by mohol, i keď v dávnej minulosti, existovať život.
Prelom prišiel v roku 2003, keď Európska vesmírna agentúra objavila stopy metánu – plynu, ktorý na Zemi produkujú najmä živé organizmy. Špekulácie o žijúcich mikrobiálnych komunitách preto narastali.
Ešte viac o tom vedeckú komunitu presvedčili rovnaké dôkazy z NASA z roku 2014 a taktiež priame dôkazy z roku 2015 o tom, že na planéte stále tečie slaná voda.
