SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Európska misia na Mars odštartovala, môže objaviť stopy života

Európa s Ruskom posielajú na Mars sondu. Bude skúmať plyny a hľadať možné stopy života.

Text budeme aktualizovať.

BRATISLAVA. Európa a Rusko poslali spoločnú misiu na červenú planétu. 

Nosná raketa Proton vystrelila smerom k Marsu zariadenie, ktoré bude analyzovať metán v atmosfére planéty a pokúsi sa zistiť, či sú zdrojom geologické procesy alebo mikróby.

Misia ExoMars Trace Gas Orbiter odšartovala z kozmodrómu Bajkonur krátko po pol jedenástej v pondelok.

Súčasťou misie je aj pristávací modul Schiaparelli. Má otestovať technológiu, ktorú budú Európska vesmírna agentúra (ESA) a Roskozmos potrebovať na povrchový prieskum nášho planetárneho suseda. 

Skryť Vypnúť reklamu

Nasledujúci ExoMars rover by mal odštartovať v roku 2018.

Druhá šanca

Pri ExoMars zohráva symbolickú úlohu číslo dva. Dvojfázová misia je výsledkom spolupráce dvoch vesmírnych agentúr - európskej a ruskej. Prvá časť misie navyše nesie k červenej planéte dve zariadenia - orbiter TGO (Trans Gas Orbiter) a lander Schiaparelli.

ESA je lídrom misie a má na starosti väčšinu hardvéru. Roskozmos zabezbečí nosné rakety pre oba štarty, pristávací modul pre povrchový rover z druhej časti misie a niekoľko jeho vedeckých nástrojov.

Pre obe agentúry je to tiež druhá šanca na úspešnú misiu na Mars. Rusko sa naposledy pokúsilo vyslať v roku 2011 sondu na jeho mesiac Phobos. Misia sa však skončila krátko po dosiahnutí obežnej dráhy Zeme, kde sonda Phobos-Grunt zhorela.

Skryť Vypnúť reklamu

Európskej agentúre sa podarilo dostať v roku 2003 až na obežnú dráhu červenej planéty. Orbiter misie Mars Express odtiaľ síce doteraz posiela fotografie, lander Beagle 2 sa však nikdy z povrchu neozval.

Kolónia života

Po úspešnom pondelkovom štarte budú ešte v riadiacej centrále čakať na moment, kedy sa TGO odpojí od modulu Breeze a rýchlosťou 33-tisíc kilometrov za hodinu sa vydá na sedem mesačnú cestu na Mars.

Hlavným cieľom misie je pozorovať plyny v jeho atmosfére, predovšetkým metán. Bezfarebný plyn sa nachádza aj v zemskej atmosfére, pričom viac ako 90 percent vyprodukovali živé organizmy.

Oveľa väčší vplyv slnečného žiarenia na Mars však naznačuje, že metán, ktorý vznikol pri zrode planéty sa mal už dávno vytratiť. Aj NASA aj ESA však našli miesta na jej povrchu, kde sa stále objavuje. Znamená to, že niekde na planéte existuje zdroj, ktorý plyn v atmosfére priebežne dopĺňa.

Skryť Vypnúť reklamu

“Ak ho vidíte na jednom mieste, je to trefa, ktorá vás vyzýva hľadať tam niečo zaujímavé. Možno je to kolónia života, ktorá v danom regióne prežila,” povedal portálu The Verge planetárny vedec Nick Schneider.

Niektorí odborníci si však myslia, že metán na Marse vôbec nie je. Tvrdia napríklad, že rover Curiosity mohol zachytiť iba metán, ktorý sám vypúšťal.

Biológia alebo geológia

Vedci od citlivých nástrojov na palube TGO očakávajú, že túto záhadu navždy vyrieši. Dopĺňať metán do atmosféry môžu buď biologické alebo geologické procesy.

Ak by sa metán objavoval spolu s oxidom siričitým,  zdrojom by mohla byť sopečná aktivita. Biologický pôvod by zasa naznačovala prítomnosť iných hydrovodíkov. 

“Aj keby pochádza zo života, neznamená to, že tam je život aj dnes. Rôznymi procesmi sa mohol uložiť pod povrch a iba teraz sa uvoľňuje,” upozorňuje pre portál Gizmodo Hakan Svedhem z vedeckého tímu TGO.

Skryť Vypnúť reklamu

Orbiter zaujme svoje miesto na obežnej dráhe Marsu až v decembri 2017. Vo výške 400 kilometrov nad povrchom bude päť rokov zbierať dáta. Okrem metánu tiež zmonitoruje možné miesta výskytu podpovrchového ľadu, ktoré majú pomôcť vybrať miesta pristátia pre budúce misie.

Odloží sa štart?

Kým sa naplno rozbehne experiment TGO, pozornosť vedcov si ešte vypýta lander Schiaparelli. Od orbiteru by sa mal podľa plánov odpojiť 16. októbra 2016 a o tri dni neskôr pristáť na pláni Meridani.

Lander má energiu na dva až osem dní. Predtým ako sa vybije vyskúša niekoľko vedeckých nástrojov a zozbiera dáta z okolitého prostredia.

Pre vedcov je však oveľa dôležtiejšie pozorovať samotný proces pristávania a vyskúšať jeho radar a počítače. Schiaparelli má totiž ukázať schopnsosti technológií, ktoré plánuje ESA použiť aj pri druhej etape misie.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhá časť ExoMars má do roku 2019 dopraviť na planétu pohyblivé vozidlo a vedeckú stanicu. Rover by mal opustiť Zem v roku 2018, no štart ohrozujú ťažkosti s financovaním aj časovým harmonogramom. Podľa BBC je tak rok 2020 realistickejší dátum pre štart.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Matovič je s testovaním spokojný, zachytili 5 594 infekčných (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 45 155. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 165 obetí.

Počas pilotnej fázy plošného testovania otestovali 140 945 ľudí.
Píše Luboš Palata

Česi robia všetko pre to, aby sa udržali na čele rebríčka

Na Covid zomiera sto ľudí denne, hlavné však je, že sme premianti.

Ľudia si prezerajú stánky na trhu pri rieke Vltava v Prahe v sobotu 24. októbra 2020.
Polícia bude naďalej kontrolovať dodržiavanie opatrení.
Cynická obluda

Dokonale absurdné potvrdenie

V Kocúrkove jedného dňa vyjde detská knižka s názvom "Príhody z krajiny zvanej Slovensko".

Neprehliadnite tiež

NASA dnes prezradí vzrušujúci objav z Mesiaca

Zistenie môže mať význam pre misie ľudí.

Mesiac z Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.