A ko to mohli urobiť. Veď fakty hovoria jasne: tu je deliaca čiara, zlo, ktoré nemožno prekročiť. Výsledky sú jednoznačné, dáta ukazujú priamočiare informácie, tu nie je o čom diskutovať. My máme pravdu, len celý svet sa akoby zbláznil.
Ak vám podobné vyhlásenia pripomínajú aktuálnu debatu „v“ a „o“ politike, zrejme sa príliš nemýlite. V skutočnosti však ukazujú aj niečo oveľa zaujímavejšie: spôsob, akým pre nás naše mozgy filtrujú reality.
Ako spôsobujú, že v hlave máme skreslenia – a tieto skreslenia nás utvrdzujú v našich vlastných názoroch, bez ohľadu na skutočnosť. Prípadne, ako si tieto skreslenia ani nevytvárame sami, ale sú produktom nášho okolia.
Ak to prenesieme: pravicová, ľavicová, zelená či vláda bicyklistov z Marsu je predsa lepšia než akákoľvek iná, pretože sme sa všetci zhodli, že je lepšia ako akákoľvek iná. Keď už pre nič iné, jednoducho preto, že to vieme...
Trojice čísel
O takzvaných potvrdzujúcich skresleniach začali výskumníci rozprávať už v šesťdesiatych rokoch. Predpokladá sa, že kedysi nám urýchľovali rozhodovanie – tieto rýchle dráhy myslenia nám zachraňovali život.
Anglický psychológ Peter Wason v roku 1960 zverejnil experiment, v ktorom skúmal dobrovoľníkov a ich prístup k číslam. Povedal im, že trojica čísel 2, 4 a 6 spĺňa isté pravidlo. Dobrovoľníci si mohli sami vymýšľať ďalšie trojice čísel a vedci im povedali, či pravidlu vyhovujú - ale samotné pravidlo im neprezradili (pravidlom bol obyčajný nárast hodnoty).
Prečo máme v hlave IKEA efekt: ako z nás mozog robí hlupákov Čítajte
Ľudia si preto začali vytvárať vlastné dohady. No ukázalo sa aj čosi zvláštnejšie: že testovať svoje trojice voči pravidlu vedcov mávali tendenciu najmä vtedy, ak trojica čísel zároveň potvrdzovala ich vlastný dohad.
Čísla museli najskôr potvrdzovať hypotézu dobrovoľníkov (a nie ju falzifikovať, ako by hovoril správny postup vedy) – a tak vznikla fráza „potvrdzujúce skreslenie“.
Samozrejme, neskoršie skúmanie ukázalo, že v tomto konkrétnom prípade išlo skôr o iný typ skreslenia, no označenie už bolo na svete (chybou myslenia bola skôr tendencia vytvárať také testy, ktoré by podporili našu hypotézu - označuje sa ako stratégia pozitívneho testu).
Filtrujeme svet
Dnes výskumníci predpokladajú, že dôvodom potvrdzujúceho skreslenia v našich hlavách je naša neschopnosť zvládať zložité problémy.
