SME
Pondelok, 27. marec, 2023 | Meniny má Alena

Ako môžu Bugár či Procházka zmeniť každé dva dni názor (a čo s tým má mozog)

Náš mozog nám skresľuje realitu. A presviedča nás o veciach, ktoré realitou nie sú.

Radoslav Procházka na brífingu po rokovaní s Ficom. (Zdroj: SME/Gabriel Kuchta )
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A ko to mohli urobiť. Veď fakty hovoria jasne: tu je deliaca čiara, zlo, ktoré nemožno prekročiť. Výsledky sú jednoznačné, dáta ukazujú priamočiare informácie, tu nie je o čom diskutovať. My máme pravdu, len celý svet sa akoby zbláznil.

Ak vám podobné vyhlásenia pripomínajú aktuálnu debatu „v“ a „o“ politike, zrejme sa príliš nemýlite. V skutočnosti však ukazujú aj niečo oveľa zaujímavejšie: spôsob, akým pre nás naše mozgy filtrujú reality.

Ako spôsobujú, že v hlave máme skreslenia – a tieto skreslenia nás utvrdzujú v našich vlastných názoroch, bez ohľadu na skutočnosť. Prípadne, ako si tieto skreslenia ani nevytvárame sami, ale sú produktom nášho okolia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak to prenesieme: pravicová, ľavicová, zelená či vláda bicyklistov z Marsu je predsa lepšia než akákoľvek iná, pretože sme sa všetci zhodli, že je lepšia ako akákoľvek iná. Keď už pre nič iné, jednoducho preto, že to vieme...

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Trojice čísel

O takzvaných potvrdzujúcich skresleniach začali výskumníci rozprávať už v šesťdesiatych rokoch. Predpokladá sa, že kedysi nám urýchľovali rozhodovanie – tieto rýchle dráhy myslenia nám zachraňovali život.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Anglický psychológ Peter Wason v roku 1960 zverejnil experiment, v ktorom skúmal dobrovoľníkov a ich prístup k číslam. Povedal im, že trojica čísel 2, 4 a 6 spĺňa isté pravidlo. Dobrovoľníci si mohli sami vymýšľať ďalšie trojice čísel a vedci im povedali, či pravidlu vyhovujú - ale samotné pravidlo im neprezradili (pravidlom bol obyčajný nárast hodnoty).

Prečítajte si tiež: Prečo máme v hlave IKEA efekt: ako z nás mozog robí hlupákov Čítajte 

 

Ľudia si preto začali vytvárať vlastné dohady. No ukázalo sa aj čosi zvláštnejšie: že testovať svoje trojice voči pravidlu vedcov mávali tendenciu najmä vtedy, ak trojica čísel zároveň potvrdzovala ich vlastný dohad.

Čísla museli najskôr potvrdzovať hypotézu dobrovoľníkov (a nie ju falzifikovať, ako by hovoril správny postup vedy) – a tak vznikla fráza „potvrdzujúce skreslenie“.

Samozrejme, neskoršie skúmanie ukázalo, že v tomto konkrétnom prípade išlo skôr o iný typ skreslenia, no označenie už bolo na svete (chybou myslenia bola skôr tendencia vytvárať také testy, ktoré by podporili našu hypotézu - označuje sa ako stratégia pozitívneho testu).

Filtrujeme svet

Dnes výskumníci predpokladajú, že dôvodom potvrdzujúceho skreslenia v našich hlavách je naša neschopnosť zvládať zložité problémy.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

O triumfe Slovenska rozhodli už v prvom polčase Mak a Haraslín.


Sportnet a 1 ďalší 1 h
Ilustračná snímka

Makléri hovoria aj o tom, na čom si dať pozor pri kúpe bytu.


24. mar
Nataša Holinová

Puškárovým kamarátom akoby prekážalo len to, že ich namočil.


5 h
Potápačky henjo z ostrova Čedžu, 1953

O morských ženách vyšla pútavá kniha.


22. mar

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


17 h
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 3 ďalší 25. mar

Nové správy z sveta vedy.


a 2 ďalší 24. mar

Mechanochémia je perspektívna pri zhodnocovaní odpadov.


a 2 ďalší 24. mar
SkryťZatvoriť reklamu