Japonci vypestovali časť ľudského mozgu

Vedcom sa podaril vytvoriť hypofýzu z embryonálnych kmeňových buniek.

Mozog je pre nás stále veľkou záhadou. (Zdroj: Human Connectome Project)

O mozgu sa často hovorí ako o najzložitejšom orgáne vo vesmíre. Japonskí vedci teraz ukázali, že do jeho činnosti prenikli naozaj hlboko. Dokázali totiž pomocou ľudských embryonálnych buniek „vypestovať“ dôležitú časť mozgu, hypofýzu.

Tento významný úspech dosiahol tím z Centra vývojovej biológie (RIKEN) v japonskej Kóbe.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Schopnosti buniek                                 

Už dávnejšie sa vie, že embryonálne kmeňové bunky majú priam zázračnú schopnosť: vyvinúť sa do akéhokoľvek špecializovaného tkaniva a spolu s ním plniť v tele potrebné funkcie. Tieto od prírody šikovné bunky však musíte presvedčiť, aby vytvorili trojrozmernú funkčnú štruktúru podobnú hypofýze.

Tá by v perspektíve nahradila tento orgán veľkosti hrášku ukrytý hlboko v mozgu v prípade, že pôvodný neplní svoje funkcie.

Prvý krok sa podaril. Vedci naozaj naučili bunky, aby vyzerali ako hypofýza a fungovali ako hypofýza. Samozrejme, pacientom ešte nebol človek. Ľudské kmeňové bunky v tvare a s funkciou hypofýzy zatiaľ fungovali v tele laboratórnej myši. Tá o svoju hypofýzu prišla, no po transplantácii sa zotavila a začala žiť normálnym životom.

Chýbajúca hypofýza pritom býva fatálnym poranením, pretože organizmus nedokáže produkovať dostatok kľúčových hormónov.

Transplantát z ľudských kmeňových buniek túto schopnosť myši vrátil. Žila trikrát tak dlho v porovnaní s myšou, ktorá hypofýzu nemala. Pravda, imunitný systém pokusnej myši bol oslabený, aby neodmietol orgán z ľudských buniek.

Cieľ? Náhrada orgánov

„Chceme sa naučiť pestovať plne funkčné časti ľudského tela v laboratóriu,“ vysvetľoval pre Japan Times Takaši Cuji, vedúci Laboratória regenerácie orgánov RIKEN. „Toto je významný krok k nášmu cieľu.“

Táto relatívne nová oblasť výskumu býva nazývaná aj regeneratívna medicína. Jej princíp vychádza z poznatku, že regenerácia orgánov môže byť normálna - napríklad pre jašterice, ktorým dorastie stratený chvost alebo pre morské hviezdice, ktoré si zregenerujú odtrhnutú končatinu.

Rozšírený obyvateľ morského dna známy ako morská uhorka (holotúria) vyvrhne pri úniku časť svojich vnútorností, no tie jej zase dorastú.

Keďže človek takéto schopnosti nemá (až na drobné výnimky, akým sú napríklad končeky prstov), nezostáva mu, len sa snažiť o pestovanie ľudských orgánov v laboratóriu.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

KOMENTÁRE

Buďte vďační za Fica. My Česi máme iných komunistov

Komunistická strana Čiech a Moravy je ojedinelým reliktom.

TECH

Zjavil sa náhodou, pozrite si ako Phobos obieha Mars

Mesiac pomenovali po bohu strachu.

Neprehliadnite tiež

Ako legálne pozerať Hru o tróny bez káblovky cez web

Predplatné stojí necelých 10 eur za mesiac a dostanete prístup k ďalším seriálom a filmom.

OBJEKTÍV

Vlezie medzi sutiny aj do tela. Nový robot sa pohybuje ako vinič

Mäkký robot pomôže pri záchranárskych prácach či v medicíne.

Vedci opravili fyziku, protón je v skutočnosti ešte ľahší

Meranie je trikrát presnejšie ako doterajšie výsledky.