SME
Sobota, 13. august, 2022 | Meniny má Ľubomír

Japonci vypestovali časť ľudského mozgu

Vedcom sa podaril vytvoriť hypofýzu z embryonálnych kmeňových buniek.

Mozog je pre nás stále veľkou záhadou. (Zdroj: Human Connectome Project)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

O mozgu sa často hovorí ako o najzložitejšom orgáne vo vesmíre. Japonskí vedci teraz ukázali, že do jeho činnosti prenikli naozaj hlboko. Dokázali totiž pomocou ľudských embryonálnych buniek „vypestovať“ dôležitú časť mozgu, hypofýzu.

Tento významný úspech dosiahol tím z Centra vývojovej biológie (RIKEN) v japonskej Kóbe.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Schopnosti buniek                                 

Už dávnejšie sa vie, že embryonálne kmeňové bunky majú priam zázračnú schopnosť: vyvinúť sa do akéhokoľvek špecializovaného tkaniva a spolu s ním plniť v tele potrebné funkcie. Tieto od prírody šikovné bunky však musíte presvedčiť, aby vytvorili trojrozmernú funkčnú štruktúru podobnú hypofýze.

Tá by v perspektíve nahradila tento orgán veľkosti hrášku ukrytý hlboko v mozgu v prípade, že pôvodný neplní svoje funkcie.

Prvý krok sa podaril. Vedci naozaj naučili bunky, aby vyzerali ako hypofýza a fungovali ako hypofýza. Samozrejme, pacientom ešte nebol človek. Ľudské kmeňové bunky v tvare a s funkciou hypofýzy zatiaľ fungovali v tele laboratórnej myši. Tá o svoju hypofýzu prišla, no po transplantácii sa zotavila a začala žiť normálnym životom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Chýbajúca hypofýza pritom býva fatálnym poranením, pretože organizmus nedokáže produkovať dostatok kľúčových hormónov.

Transplantát z ľudských kmeňových buniek túto schopnosť myši vrátil. Žila trikrát tak dlho v porovnaní s myšou, ktorá hypofýzu nemala. Pravda, imunitný systém pokusnej myši bol oslabený, aby neodmietol orgán z ľudských buniek.

Cieľ? Náhrada orgánov

„Chceme sa naučiť pestovať plne funkčné časti ľudského tela v laboratóriu,“ vysvetľoval pre Japan Times Takaši Cuji, vedúci Laboratória regenerácie orgánov RIKEN. „Toto je významný krok k nášmu cieľu.“

Táto relatívne nová oblasť výskumu býva nazývaná aj regeneratívna medicína. Jej princíp vychádza z poznatku, že regenerácia orgánov môže byť normálna - napríklad pre jašterice, ktorým dorastie stratený chvost alebo pre morské hviezdice, ktoré si zregenerujú odtrhnutú končatinu.

Rozšírený obyvateľ morského dna známy ako morská uhorka (holotúria) vyvrhne pri úniku časť svojich vnútorností, no tie jej zase dorastú.

Keďže človek takéto schopnosti nemá (až na drobné výnimky, akým sú napríklad končeky prstov), nezostáva mu, len sa snažiť o pestovanie ľudských orgánov v laboratóriu.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto

Na návrhy sulíkovcov sme sa pozreli z vecného a odborného hľadiska.


15 h
Slovensko vs. Lotyšsko, online prenos s MS v hokeji do 20 rokov 2022.

Sledovali ste online prenos z MS v hokeji U20 2022: Slovensko - Lotyšsko.


Sportnet 12 h
Premiér Heger a minister Matovič.

Koaličné rokovania budú pokračovať na budúci týždeň.


10 h
Iránskeho spisovateľa Salmana Rushdieho napadli pred prednáškou v New Yorku.

Autor Satanských veršov je zatiaľ nažive.


11 h
SkryťZatvoriť reklamu