SME

Japonci vypestovali časť ľudského mozgu

Vedcom sa podaril vytvoriť hypofýzu z embryonálnych kmeňových buniek.

Mozog je pre nás stále veľkou záhadou. (Zdroj: Human Connectome Project)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

O mozgu sa často hovorí ako o najzložitejšom orgáne vo vesmíre. Japonskí vedci teraz ukázali, že do jeho činnosti prenikli naozaj hlboko. Dokázali totiž pomocou ľudských embryonálnych buniek „vypestovať“ dôležitú časť mozgu, hypofýzu.

Tento významný úspech dosiahol tím z Centra vývojovej biológie (RIKEN) v japonskej Kóbe.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Schopnosti buniek                                 

Už dávnejšie sa vie, že embryonálne kmeňové bunky majú priam zázračnú schopnosť: vyvinúť sa do akéhokoľvek špecializovaného tkaniva a spolu s ním plniť v tele potrebné funkcie. Tieto od prírody šikovné bunky však musíte presvedčiť, aby vytvorili trojrozmernú funkčnú štruktúru podobnú hypofýze.

Tá by v perspektíve nahradila tento orgán veľkosti hrášku ukrytý hlboko v mozgu v prípade, že pôvodný neplní svoje funkcie.

Prvý krok sa podaril. Vedci naozaj naučili bunky, aby vyzerali ako hypofýza a fungovali ako hypofýza. Samozrejme, pacientom ešte nebol človek. Ľudské kmeňové bunky v tvare a s funkciou hypofýzy zatiaľ fungovali v tele laboratórnej myši. Tá o svoju hypofýzu prišla, no po transplantácii sa zotavila a začala žiť normálnym životom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Chýbajúca hypofýza pritom býva fatálnym poranením, pretože organizmus nedokáže produkovať dostatok kľúčových hormónov.

Transplantát z ľudských kmeňových buniek túto schopnosť myši vrátil. Žila trikrát tak dlho v porovnaní s myšou, ktorá hypofýzu nemala. Pravda, imunitný systém pokusnej myši bol oslabený, aby neodmietol orgán z ľudských buniek.

Cieľ? Náhrada orgánov

„Chceme sa naučiť pestovať plne funkčné časti ľudského tela v laboratóriu,“ vysvetľoval pre Japan Times Takaši Cuji, vedúci Laboratória regenerácie orgánov RIKEN. „Toto je významný krok k nášmu cieľu.“

Táto relatívne nová oblasť výskumu býva nazývaná aj regeneratívna medicína. Jej princíp vychádza z poznatku, že regenerácia orgánov môže byť normálna - napríklad pre jašterice, ktorým dorastie stratený chvost alebo pre morské hviezdice, ktoré si zregenerujú odtrhnutú končatinu.

Rozšírený obyvateľ morského dna známy ako morská uhorka (holotúria) vyvrhne pri úniku časť svojich vnútorností, no tie jej zase dorastú.

Keďže človek takéto schopnosti nemá (až na drobné výnimky, akým sú napríklad končeky prstov), nezostáva mu, len sa snažiť o pestovanie ľudských orgánov v laboratóriu.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C45Z8 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.

Mozog

Súvisiace témy: Biológia, Stories
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu