Keď myšlienky zabíjajú: Ako konšpirácie spôsobili genocídu v 20. storočí

Vznik a fungovanie totalitných hnutí súvisí s konšpiračnými fantáziami. Šírili sa ako kľúčová súčasť totalitných ideológií.

Ilustračné foto. (Zdroj: FOTOLIA)

V ojna a zámerná genocída v 20. storočí zabili podľa triezveho či dokonca skepticky obmedzeného výpočtu cca 170 miliónov ľudí. Ak od celkového vyššie uvedeného čísla vyčleníme len tie straty, ktoré padli za obeť cieľavedome páchanej genocíde z ideologických dôvodov bez priamej súvislosti s bojovými akciami, dostaneme zhruba číslo 80 miliónov zavraždených.

Z tohto čísla pripadá na zločiny komunizmu sovietskej a čínskej verzie plus ich satelitov hrubým, skôr spodným odhadom 60 miliónov a na Hitlerov (v genocíde náramne efektívny, lež kratšie existujúci) nacionálny socializmus 17 miliónov.

Vznik a fungovanie totalitných hnutí významne súvisí s opakovane sa vyskytujúcim javom konšpiračných fantázií, ktoré sa mocensky uplatnili a masovo šírili ako kľúčová súčasť totalitných ideológií.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Svet chorobných fantázií

Totalitné hnutia a totalitné režimy narábajú s konšpiračnými predstavami odôvodňujúcimi masové vyhladzovanie obvinených a samy používajú sprisahanecké metódy aj ako odpoveď na údajnú nepriateľskú aktivitu.

Predostierajú obraz zákerného, spravidla neviditeľného, diverzne pôsobiaceho nepriateľa, hýbajúceho dejinami, svetovou politikou aj finančnými trhmi, na ktorého môžeme zvaliť každú katastrofu, nespravodlivosť, ba aj vlastný osobný neúspech.

Keďže takéto „teórie“ (úvodzovky sú zámerné) nepodliehajú možnosti empirického testovania (odmietajú brať do úvahy rozpory a protirečiace fakty, s dostupnými faktami narábajú bezohľadne, v prípade potreby si ich jednoducho vymyslia, alebo ich poprú), nemožno v pravom zmysle hovoriť o vedeckých teóriách.

To im však neuberá na pôsobivosti, najmä za istej súhry okolností v čase veľkých kríz, keď nestabilita, strach a úzkosť volajú po jednoduchom vysvetlení, zosobňujúcom príčiny našich trápení v obraze nepriateľa, ktorému pripíšeme stereotypné, nadľudské vlastnosti (a to, čuduj sa svete, aj vtedy, ak ho vyhlásime napr. za „menejcennú rasu“).

Historik Norman Cohn poznamenal v predhovore ku knihe Oprávnenie na genocídu nasledovné: „Existuje podzemný svet, v ktorom darebáci a polovzdelaní fanatici chrlia patologické fantázie prestrojené za idey pre potreby nevedomých a poverčivých.

Sú časy, keď toto podsvetie vystúpi z hlbín a náhle fascinuje, opantáva a ovláda zástupy inak duševne zdravých a zodpovedných ľudí, ktorí sa následne zrieknu svojho zdravia aj zodpovednosti. A z času na čas sa stáva, že sa toto podsvetie stane politickou mocou a zmení beh histórie.“

Potrebujeme identifikovať práve ten moment, keď sa morbídne fantázie začnú takto aktivovať. Štúdium histórie je tu nepochybne potrebné. Konšpiračné fantázie toho druhu, ktorému sa tu stručne venujeme, sú – po prvé – javom v dejinách.

Avšak po druhé:  predstavujú sa ako univerzálne a neomylné systémy, ktoré vysvetľujú celé dejiny z iluzórneho pohľadu „spoza dejín“, ba ich stúpenci sa neraz pokúšajú o neskromný cieľ: dejiny presmerovať či zastaviť. Sú teda nielen predmetom historického štúdia, ale aj nepriateľom skutočného historického poznania.

A ako už bolo naznačené, za vhodných podmienok sa môže z toho parazita stať spolupáchateľ masovej vraždy.

Prečo práve modernita

Konšpiračné fantázie sa vyskytovali dávno pred začiatkom novoveku. A nielen že sa vyskytovali, ale aj realizovali svoj vražedný potenciál.

Nikdy predtým sa však neprejavili v takej ničivej sile ako v 20. storočí. Vykoreňujúce procesy modernizácie, najmä v určitých fázach, a najmä tam, kde ich spoločnosť z takých či onakých príčin nezvláda, produkujú masy vykorenených, frustrovaných a potenciálne mobilizovateľných jednotlivcov.

Okrem toho produkujú nové, vysoko komplexné a neosobné vzťahy, odlišné od intímnejších vzťahov tradičných spoločenstiev. Spolu s tým dochádza ku kríze zdedených kultúrnych vzorcov, morálnych a náboženských predstáv, o ktoré sa opiera tradičný systém inštitúcií.

Problémy s adaptáciou na nové prostredie sa môžu za istých okolností stať zdrojom úzkosti a strachu. Tie sa ľahko kompenzujú nenávisťou, ktorej veľmi dobre poslúžia zjednodušené „vysvetlenia“ ignorujúce zložitosť ľudských a inštitucionálnych interakcií.

V tomto zložitom systéme vzťahov nesmieme zabudnúť na neosobné a pre mnohých záhadne pôsobiace sily trhovej ekonomiky a finančníctva.

A najmä ak sa tento pre mnohých záhadne fungujúci systém zrúti, následky môžu byť mimoriadne vážne pre základné ľudské hodnoty. Z toho tiež vyplýva, že na pochopenie tohto javu je potrebné poznať charakter a priebeh veľkých spoločenských kríz, a teda aj vojen.

Vojna ako katalyzátor

Prvá svetová vojna (katastrofa, z ktorej sa Európa do dnešných dní celkom nespamätala) predstavuje v tomto ohľade určujúci, niekedy nedocenený historický moment vrhajúci svetlo na následne kryštalizujúce sa ideológie.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Čo spravili štyri české večery s Putinom a dvadsať klamstiev

Už aj českí diváci mohli sledovať rozhovory režiséra Olivera Stona s ruským prezidentom.

SVET

Odpoveď Ficovi: Nie ste v tom sami, Nemci podrazili aj Čechov

Dúfame, že UEFA konečne prijme nové pravidlá.

EKONOMIKA

Železnice chcú nové rušne za milióny, zrýchlia rýchliky

Na desaťročný nájom si podnik vyčlenil 60 miliónov eur.

Neprehliadnite tiež

Hodinky pre diabetikov sú ako elektronický komár. Pijú krv

Šikovný senzor na zápästí dokáže robiť odbery drobných vzoriek krvi bez toho, aby sa na to museli pacienti sústrediť.

Vedci pracujú na dobytku, ktorý prekoná globálne otepľovanie

Čím horúcejšie je, tým dobytok pomalšie rastie a je menej zdravý. Akademici to chcú zvrátiť.

Facebook používa viac ako štvrtina obyvateľov planéty

Sociálna sieť nadobúda gigantické rozmery, pomaly sa stáva internetom v internete.

Pozrite si žabky, ktorým evolúcia vytvorila všetky farby dúhy

Rôzne sfarbenie mohla spustiť strava aj predátori.