Všetko je chémia. Aj pečenie chleba, vznik jeho kôrky a vnútrajška, je dodnes celkom neobjasnená chemická reakcia, hovorí deväťdesiatročný Alexander Szokolay, jeden z tandemu slovenských vedcov, čo zásadne zasiahli do celosvetového výskumu chemizácie potravín v minulom storočí.
V časoch normalizácie, paradoxne vtedy, keď sme chránili naše poľnohospodárstvo, keď sme ho kolektivizovali a budovali, vznikol v Československu priestor v tejto oblasti experimentovať.
Potravinársky chemik a hygienik Alexander Szokolay a lekár Ladislav Rosival, ktorý zomrel pred pár týždňami v úctyhodnom veku 91 rokov, boli tí, čo zaviedli v päťdesiatych rokoch do praxe pojem ekotoxikológia, novú vedeckú disciplínu.
Hurá na muchy
Prvý z nich v začiatkoch nastúpil ako asistent do hygienického ústavu lekárskej fakulty, druhý do výskumného ústavu hygieny. „Prácu sme sprvu riešili každý po svojom, ale obaja sme sa krútili okolo potravinového reťazca. Vtedy chémia nebola takým strašiakom ako dnes,“ hovorí Alexander Szokolay.
Alexander Szokolay dodnes sleduje polemiky o kontaminujúcich látkach. (zdroj: FOTO SME - JOZEF JAKUBČO)Súvisela s ňou už jeho mladícka skúsenosť v americkom zajateckom tábore. Končila sa vojna, pred škvrnitým týfusom bolo treba uchrániť tisícky zajatcov, na čo sa v tom čase používal insekcitíd DDT, ktorý účinne hubil hmyz.
Považoval sa priam za zázrak, švajčiarsky chemik Paul Hermann Müller zaň dokonca dostal Nobelovu cenu. „DDT bolo v tom čase na vrchole, domáce panie ním v kuchyni striekali každú muchu,“ spomína Szokolay.
Rozprašovanie DDT na brehu jazera v roku 1958. (zdroj: WIKIPÉDIA)Od hliníka k prírode
V tom čase už jeho budúci kolega Ladislav Rosival ako jeden z mála lekárov nezávisle pracoval na probléme organofosfátov ako agrochemikálií, čiže jedov figurujúcich v zozname bojových látok, ale zároveň aj v poľnohospodárstve v podobe postrekov. Ako prvý o tom v roku 1959 napísal monografiu, ktorá vo svete vyvolala nebývalú pozornosť.
