Ako dvaja chemici vyradili z nášho poľnohospodárstva DDT

Cudzorodé látky v potravinách vedia Európa i Amerika identifikovať vďaka práci dvoch slovenských vedcov.

Ladislav Rosival a Alexander Szokolay zaviedli do praxe pojem ekotoxikológia. (Zdroj: FOTO - ARCHÍV A.SZ.)

Všetko je chémia. Aj pečenie chleba, vznik jeho kôrky a vnútrajška, je dodnes celkom neobjasnená chemická reakcia, hovorí deväťdesiatročný Alexander Szokolay, jeden z tandemu slovenských vedcov, čo zásadne zasiahli do celosvetového výskumu chemizácie potravín v minulom storočí.

V časoch normalizácie, paradoxne vtedy, keď sme chránili naše poľnohospodárstvo, keď sme ho kolektivizovali a budovali, vznikol v Československu priestor v tejto oblasti experimentovať.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Potravinársky chemik a hygienik Alexander Szokolay a lekár Ladislav Rosival, ktorý zomrel pred pár týždňami v úctyhodnom veku 91 rokov, boli tí, čo zaviedli v päťdesiatych rokoch do praxe pojem ekotoxikológia, novú vedeckú disciplínu.

Hurá na muchy

Prvý z nich v začiatkoch nastúpil ako asistent do hygienického ústavu lekárskej fakulty, druhý do výskumného ústavu hygieny. „Prácu sme sprvu riešili každý po svojom, ale obaja sme sa krútili okolo potravinového reťazca. Vtedy chémia nebola takým strašiakom ako dnes,“ hovorí Alexander Szokolay.

Súvisela s ňou už jeho mladícka skúsenosť v americkom zajateckom tábore. Končila sa vojna, pred škvrnitým týfusom bolo treba uchrániť tisícky zajatcov, na čo sa v tom čase používal insekcitíd DDT, ktorý účinne hubil hmyz.

Považoval sa priam za zázrak, švajčiarsky chemik Paul Hermann Müller zaň dokonca dostal Nobelovu cenu. „DDT bolo v tom čase na vrchole, domáce panie ním v kuchyni striekali každú muchu,“ spomína Szokolay. 

Od hliníka k prírode

V tom čase už jeho budúci kolega Ladislav Rosival ako jeden z mála lekárov nezávisle pracoval na probléme organofosfátov ako agrochemikálií, čiže jedov figurujúcich v zozname bojových látok, ale zároveň aj v poľnohospodárstve v podobe postrekov. Ako prvý o tom v roku 1959 napísal monografiu, ktorá vo svete vyvolala nebývalú pozornosť. 

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.

Neprehliadnite tiež

Drobné prepeličky môžu pomáhať v boji proti rakovine

Vedecký výskum na zvieratách vždy bol a aj bude otázkou rôznych názorov. Výskum na vtáčích vajciach a embryách však prináša nové rozmery.

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory. Jedným z nich je aj bioinformatika.

TECH_FM

Odhalili, prečo sú veľryby také obrovské

Gigantizmus veľrýb bol dlho záhadou. Už nie je.

Vzdali sa ropy, ponúknu tenisky z morských rias

Nerozpadnú sa po jednom daždi, nový materiál je určený na štandardné použitie.