K eď sa vo vesmíre nejaký objekt správa čudne, hľadajte za tým vplyv skrytej hmoty alebo energie. Keď sa však ten istý objekt správa extrémne, hľadajte za tým čiernu dieru.
Touto myšlienkou sa riadili aj vedci z astronomického tímu, ktorý viedol Tomoharu Oka, profesor Univerzity Keio v Japonsku.
Na začiatku bol plyn
Všetko sa začalo objavom plynového oblaku vzdialeného 200 svetelných rokov od stredu Galaxie.
Rôzne oblaky plynu krúžiace v rámci Mliečnej dráhy alebo pri jej okraji nebývajú ničím zvláštne. Podľa astronómov sa jedná o bežný jav, s pomocou ktorého Galaxia recykluje plyn a premiestňuje hviezdne pôrodnice na nové miesta.
Správanie novonájdeného oblaku však astronómov prekvapilo. Jeho jednotlivé časti sa oproti galaktickým zvyklostiam pohybujú rýchlosťami s extrémnymi odchýlkami. Tento objav majú vedci podložený použitím naozaj špičkovej techniky.
Plyn, samozrejme, nie je v normálnom svetle vidieť, preto výskumníci použili dva nezávislé rádioteleskopy: japonský Nobeyama s priemerom 45 metrov a desaťmetrový teleskop ASTE (Atacama Submillimeter Telescope Experiment) v severnom Čile. Oba teleskopy prevádzkuje Národné japonské astronomické observatórium.
Detailné a opakované pozorovania oblaku ukázali, že má eliptický tvar a skladá sa z dvoch hlavných zložiek. Prvá, menšia časť má veľmi široké rozpätie rýchlostí jednotlivých častí, dosahujúce až sto kilometrov za sekundu. Druhá zložka, ktorá sa rozprestiera do dĺžky 10 svetelných rokov má rozptyl rýchlostí nižší. Čím je to spôsobené?
Vedci si pomohli pozorovaním v ďalších oblastiach spektra: röntgenovým a infračerveným, no ani potom nezistili vnútri oblaku nijakú anomáliu, ktorá by problém vysvetľovala.
Nenašli ani iný kompaktný objekt, ktorý by mohol vnášať „zmätky“ do spôsobu, akým sa oblak pohybuje. Nijaký prísun lokálnej energie, nijaký výbuch masívnej hviezdy typu vysokoenergetickej supernovy.
Na konci je tma
Astronómom nezostávalo nič iné ako nakŕmiť počítač údajmi a požiadať ho, aby skúsil nájsť riešenie s použitím matematiky.
