Zákopy sa tiahnu naprieč kuchynskými stolmi. Aj keď normálne spolu vychádzate, dokážete sa porozprávať, máte spoločnú minulosť a záujmy, príhody aj zážitky, keď dôjde na tú tému, nepoznáte brata, otca či priateľa.
Debata o politike sa môže stať vojnovou zónou. Pritom vy viete, že máte pravdu, za vás predsa hovoria fakty.
To tá druha strana sa chová nepríčetne... a vy sa rozhodujete rozumne. Alebo nie?
Aktívne časti mozgu
V skutočnosti naše hlavy fungujú inak. Dokonca nás naše mozgy natoľko zavádzajú, že môžeme pochybovať, či sa pri voľbách (a vlastne v akýchkoľvek prípadoch) rozhodujeme slobodne.
Zdá sa totiž, že s racionálnymi postupmi či dôkazmi majú naše politické postoje spoločného pramálo.

V roku 2006 tím Drewa Westena publikoval v magazíne Journal of Cognitive Neuroscience slávny výskum, ktorý naznačuje, aký mechanizmus prebieha v podobných prípadoch v našich mysliach.
Vedci sledovali niekoľko desiatok dobrovoľníkov pomocou funkčnej magnetickej rezonancie a skúmali, ako fungujú jednotlivé časti našich mozgov počas hodnotenia (amerických) prezidentských kandidátov – republikánov a demokratov.
Vedci predpokladali, že najväčšiu aktivitu uvidia v takzvanom dorsolaterálnom prefrontálnom kortexe. Je to časť mozgu, ktorá sa spája s vedomým a odôvodneným rozhodovaním. Jednoducho, tá časť mozgu, ktorá je súčasťou rozumného myslenia.
Skeny však ukázali niečo úplne iné.