Spoznávame Pluto, chystáme sa hľadať život na mesiacoch plynných obrov a vyslať ľudskú posádku na Mars. Napriek množstvu pokrokov sa však ľudstvo stále sústredí na dianie na našej rodnej planéte. V budúcnosti to prestane platiť.
Ako bude svet vyzerať, snaží sa ukázať projekt Future Timeline. Budúcnosť predpovedá na základe analýz výskumov a očakávaných pokrokov vo vede a medicíne.
Vesmír by sa mal stať turistickou destináciou už v 22. storočí, začneme osídľovať Mars a postupne aj využívať možnosti medzihviezdneho cestovania. V tomto čase však osud Zeme nebude v rukách ľudí - ako ich poznáme dnes.
2050, 2100 a 2200: Predpovedali, ako bude vyzerať svet budúcnosti Čítajte 23. storočie a telo ako prežitok
Jedlo a energia takmer zadarmo. V súčasnosti to znie ako utópia, začiatkom 23. storočia to môže byť štandard väčšiny krajín. Technologický pokrok ľudstvu zabezpečí dostatok surovín a odstráni choroby a vojny.
Tradičné povolania budú plne automatizované a množstvo ďalších zvládnu umelé inteligencie. Všetky celosvetové záležitosti bude spravovať sieť miliárd inteligentných anorganických myslí.
Ľudia už nemusia pracovať a môžu sa venovať výhradne záľubám a zábave. Nemusia sa však ani fyzicky stretávať, pretože sa môžu plnohodnotne socializovať vo virtuálnom prostredí. Nová podoba internetu mnohým nahradí reálny svet.
Približne od roku 2220 sa prežitkom stane aj naša telesná schránka. Myseľ si totiž budeme vedieť nahrať do umelých tiel aj zvierat. Vďaka genetickým a kybernetickým pokrokom si vyskúšame život rôznych mytologických bytostí – napríklad morskej víly.
Práve modifikovaní ľudia budú pilotovať vesmírne lode poháňané antihmotou. Rýchlosťou takmer na úrovni svetla získame možnosť hlbšie preskúmať naše kozmické okolie.
V tom čase už budeme využívať všetky dostupné zdroje energie našej planéty. Znamená to, že v roku 2250 dosiahne ľudstvo prvý stupeň Kardašovovej stupnice. Technológie na obežnej dráhe, ktorými čerpáme slnečnú energiu, nám dajú moc ovládať počasie – napríklad pršať bude vtedy, keď bude na danom mieste sucho.
Ľudstvo zároveň získa prostriedky a motiváciu rozšíriť svoje pôsobenie v slnečnej sústave aj mimo nej. Okrem miliónov mesačných obyvateľov budeme mať do konca storočia sídla na Merkúre, Venuši aj Marse. Ku koncu storočia budeme získavať zdroje z plynných obrov a ich mesiacov.
Komplexne zmapujeme Kuiperov pás aj Oortov oblak a začneme osídľovať susedné hviezdne systémy, vrátane Alpha Centauri.
24. – 101. storočie
Kolonizátori na Marse sa časom rozdelia na dve skupiny: červení budú chcieť, aby Mars zostal v rovnakej podobe ako pri osídľovaní. Zelení však pustú červenú planétu zmenia na pohostinné prostredie.
Potrvá to síce dvesto rokov, no nakoniec sa im v polovici tohto milénia podarí vytvoriť druhú Zem. Presunom obežnej dráhy bližšie k obývateľnej zóne nášho Slnka sa podobný výsledok podarí dosiahnuť o dvesto rokov neskôr aj na Venuši.
Medzi týmito dvoma kozmickými zmenami sa na Zemi konečne rozložila väčšina plastového odpadu z 20. a 21. storočia.
Začiatkom nového milénia sa budú biologickí ľudia dožívať viac ako 120 rokov. Svalnatí a v priemere vyše dvojmetroví jedinci budú napriek tomu menšinou. Väčšina ľudí využije genetické inžinierstvo a možnosti biotechnológie, aby dosiahli takzvanú praktickú nesmrteľnosť, čiže môžu zomrieť iba neprirodzenou cestou.
Materiál z pásma planétok, Kuiperovho pása a Oortovho mraku medzičasom využijeme na stavbu obrovskej Dysonovej sféry. Polomer najväčšej stavby na svete bude siahať od Slnka až za obežnú dráhu Jupitera a umožní nám využívať všetku energiu našej hviezdy.
V roku 3100 sa tak ľudstvo stáva civilizáciou typu II na Karadašovovej stupnici.
Temné obdobie
Po roku 10 000 dominujú predpovediam udalosti kozmických rozmerov a zodpovedajú im aj časové rozmedzia.
Niekedy v najbližších 5 000 rokoch vybuchne hviezda Eta Carinae a následná hypernova spôsobí masové vymieranie na viacerých planétach v našej časti galaxie. Súhvezdia, ktoré vidíme dnes, sa už v roku 200 000 nebudú dať rozpoznať.
Do roku milión už nemá Homo sapiens ako druh žiadny vplyv na vesmírne dianie, do roku 6 800 000 zmizne aj všetko DNA 21. storočia.
O milión rokov neskôr roztrhne gravitácia Marsu jeho mesiac Phobos a o ďalších približne 92 miliónov rokov príde Saturn o svoje prstence.
Na Zemi sa v roku 50 000 000 Afrika spojí s Európou a vytvorí nové pohorie podobnej výšky ako Himaláje. O dvesto miliónov rokov neskôr začne vznikať na našej planéte superkontinent.
V nepredstaviteľných časových horizontoch zažije vesmír presúvanie a preskupovanie galaxií, postupný zánik hviezd až nastane temné obdobie vesmíru.
Pri týchto predpovediach netreba zabúdať, že sa pohybujú na hranici vedeckej fantastiky a netreba ich brať za dané. Stačí jeden nečakaný prevratný objav alebo vynález a všetko bude inak.
