Pleso, ktoré prekvapilo: ako sa v Tatrách objavili mŕtvoly záhadných rýb

Až odborný prieskum Štrbského plesa ukázal, čo sa naozaj ukrýva pod vodnou hladinou.

Štrbské pleso. (Zdroj: Archív SME - Vladimír Šimíček)

N a jar roku 1984 sa v tatranskom Štrbskom plese prihodila zaujímavá udalosť. Hneď po roztopení ľadu voda jazera vyplavila k brehu asi dvesto mŕtvych tiel dovtedy neznámych bielych rýb.

Udalosť vyvolala veľké prekvapenie a na myseľ domácich sa tlačilo množstvo otázok: Aký je to druh? Odkiaľ sa tu tieto ryby zobrali?

Prečo uhynuli?

Správa TANAP-u požiadala o komplexný ichtyologický prieskum jazera. Práce sa ujali odborníciJuraj Holčík a Štefan Nagy z Ústavu hydrobiológie a rybárstva v Bratislave a už v roku 1986 publikovali v Zborníku prác o Tatranskom národnom parku prekvapujúce výsledky.

Vedci prišli na to, že okrem dovtedy známych druhov rýb v Štrbskom plese, ako sú pstruh potočný, pstruh dúhový, sivoň americký a vyšľachtená červená forma jalca tmavého, žijú v jazere aj ďalšie, dovtedy nezistené druhy: plotica červenooká, šťuka severná a predovšetkým náš neznámy druh, ktorý vyplavilo jazero – síh maréna (Coregonus maraena).

Spestrenie jedálnička

Objavenie síha marénu v Štrbskom plese bolo veľkým prekvapením.

Nikto tento druh ryby v jazere nečakal. Spomínaný úhyn nespôsobila žiadna epidémia, ani umelé znečistenie, síh bol v dobrej kondícii a počas ichtyologického prieskumu tvoril po plotici dokonca druhú najpočetnejšiu rybu jazera. Do siete sa chytilo 55 dospelých jedincov.

Nadšení odborníci hneď upozornili, že ide o mimoriadne vzácny nález, pretože jazero je s veľkou pravdepodobnosťou posledná lokalita na svete, kde sa tento živočíšny druh ešte vyskytuje vo svojej čistej, nekríženej forme.

Síh maréna je biela šupinatá ryba, vo svojich pôvodných lokalitách dorastá až do dĺžky jedného metra.

Žije vo voľnej vode, väčšinou vo väčších hĺbkach, živí sa planktónom a živočíchmi dna, do plytčín sa presúva len v období neresu začiatkom zimy.

Jeho prirodzeným domovom sú jazerá v Poľsku, Nemecku (Pomoransko) a údajne aj v Laponsku. Na prelome 19. a 20. storočia sa tento rybí druh hospodársky veľmi cenil.

Síh bol lahôdkou dokonca aj na cisárskych stoloch, preto chovatelia rýb hľadali nové možnosti zvýšenia jeho produkcie chovom v rybníkoch či rozšírením na iné vhodné lokality v rámci Európy. A práve to bol dôvod, prečo ho v roku 1929 preniesli z jazera Miedwie v Poľsku do Štrbského plesa.

Takže spestrenie jedálneho lístka a ponuka zábavy (športový rybolov) sú dôvody introdukcie síha marénu do nášho najznámejšieho plesa.

Náročný chov

Starostlivosť o síha však vôbec nebola jednoduchá. Chovatelia zistili, že je veľmi chúlostivý na zhoršujúce sa životné prostredie a s tým súvisiacu kvalitu vody, hynie pri strese, manipulácii, veľmi zle znáša chov v rybníkoch, v nových lokalitách je neprispôsobivý.

Úspešná aklimatizácia sa považuje za raritu, preto ani pri jeho vysadení do Štrbského plesa nevládol prílišný optimizmus. Chovateľský skepticizmus prehlbovali najmä extrémne vysokohorské podmienky.

Navyše, niekoľko tisíc mladých síhov sa po vysadení v plese stratilo z dohľadu a viac ich nikto nevidel. A neobjavili sa ani na udici, až kým...

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prečo robot vyrobí lepšie hoaxy, ako ktorýkoľvek kotlebovec či vysielač

Výskumníci sa pozreli na hoaxy. A zistili nielen prečo sa šíria, ale že môže byť oveľa horšie.

DOMOV

Tomanová nám viac škodí ako pomáha, hovoria niektorí rodičia

Znalca odvolávajúceho sa na Tomanovú stiahli z prípadu.

PLUS

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Spevák má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.

Neprehliadnite tiež

Slovák odhalil, ako mäsožravé rastliny spoznajú svoju korisť

Rastliny prenášajú signály podobne ako v nervová sústava človeka.

OBJEKTÍV

Vedci zachytili historický zákryt, ďaleké teleso zhaslo hviezdu

K telesu 2014 MU69 v Kuiperovom páse smeruje sonda New Horizons.

Jurský park klamal, Tyranosaurus rex nevedel bežať

Dinosaurus mohol robiť rýchle kroky, idúce auto by zrejme nedobehol.

Midichloriány zo Star Wars neexistujú, ale predátorské časopisy o nich vydali štúdiu

Pod štúdiou sú podpísaní Dr. Lucas McGeorge a Dr. Annette Kin.