SME
Piatok, 12. august, 2022 | Meniny má Darina

Pleso, ktoré prekvapilo: ako sa v Tatrách objavili mŕtvoly záhadných rýb

Až odborný prieskum Štrbského plesa ukázal, čo sa naozaj ukrýva pod vodnou hladinou.

Štrbské pleso. (Zdroj: Archív SME - Vladimír Šimíček)

N a jar roku 1984 sa v tatranskom Štrbskom plese prihodila zaujímavá udalosť. Hneď po roztopení ľadu voda jazera vyplavila k brehu asi dvesto mŕtvych tiel dovtedy neznámych bielych rýb.

Udalosť vyvolala veľké prekvapenie a na myseľ domácich sa tlačilo množstvo otázok: Aký je to druh? Odkiaľ sa tu tieto ryby zobrali?

Prečo uhynuli?

Správa TANAP-u požiadala o komplexný ichtyologický prieskum jazera. Práce sa ujali odborníciJuraj Holčík a Štefan Nagy z Ústavu hydrobiológie a rybárstva v Bratislave a už v roku 1986 publikovali v Zborníku prác o Tatranskom národnom parku prekvapujúce výsledky.

Vedci prišli na to, že okrem dovtedy známych druhov rýb v Štrbskom plese, ako sú pstruh potočný, pstruh dúhový, sivoň americký a vyšľachtená červená forma jalca tmavého, žijú v jazere aj ďalšie, dovtedy nezistené druhy: plotica červenooká, šťuka severná a predovšetkým náš neznámy druh, ktorý vyplavilo jazero – síh maréna (Coregonus maraena).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Spestrenie jedálnička

Objavenie síha marénu v Štrbskom plese bolo veľkým prekvapením.

Nikto tento druh ryby v jazere nečakal. Spomínaný úhyn nespôsobila žiadna epidémia, ani umelé znečistenie, síh bol v dobrej kondícii a počas ichtyologického prieskumu tvoril po plotici dokonca druhú najpočetnejšiu rybu jazera. Do siete sa chytilo 55 dospelých jedincov.

Nadšení odborníci hneď upozornili, že ide o mimoriadne vzácny nález, pretože jazero je s veľkou pravdepodobnosťou posledná lokalita na svete, kde sa tento živočíšny druh ešte vyskytuje vo svojej čistej, nekríženej forme.

Síh maréna je biela šupinatá ryba, vo svojich pôvodných lokalitách dorastá až do dĺžky jedného metra.

Žije vo voľnej vode, väčšinou vo väčších hĺbkach, živí sa planktónom a živočíchmi dna, do plytčín sa presúva len v období neresu začiatkom zimy.

Jeho prirodzeným domovom sú jazerá v Poľsku, Nemecku (Pomoransko) a údajne aj v Laponsku. Na prelome 19. a 20. storočia sa tento rybí druh hospodársky veľmi cenil.

Síh bol lahôdkou dokonca aj na cisárskych stoloch, preto chovatelia rýb hľadali nové možnosti zvýšenia jeho produkcie chovom v rybníkoch či rozšírením na iné vhodné lokality v rámci Európy. A práve to bol dôvod, prečo ho v roku 1929 preniesli z jazera Miedwie v Poľsku do Štrbského plesa.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Takže spestrenie jedálneho lístka a ponuka zábavy (športový rybolov) sú dôvody introdukcie síha marénu do nášho najznámejšieho plesa.

Náročný chov

Starostlivosť o síha však vôbec nebola jednoduchá. Chovatelia zistili, že je veľmi chúlostivý na zhoršujúce sa životné prostredie a s tým súvisiacu kvalitu vody, hynie pri strese, manipulácii, veľmi zle znáša chov v rybníkoch, v nových lokalitách je neprispôsobivý.

Úspešná aklimatizácia sa považuje za raritu, preto ani pri jeho vysadení do Štrbského plesa nevládol prílišný optimizmus. Chovateľský skepticizmus prehlbovali najmä extrémne vysokohorské podmienky.

Navyše, niekoľko tisíc mladých síhov sa po vysadení v plese stratilo z dohľadu a viac ich nikto nevidel. A neobjavili sa ani na udici, až kým...

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu