Pred miliónom rokov obývali veľké chobotnatce väčšinu Európy, Ázie a Ameriky. Dnes sa vyskytujú už iba miestne v subsaharskej Afrike a južnej Ázii. V zásade nemali prirodzeného nepriateľa. Čo sa stalo?
Doterajšie vysvetlenia sa krútili najmä okolo klimatickej zmeny, ktorá zasiahla ich potravinovú základňu. No trebárs mamuty dlho prežívali aj v drsnej subpolárnej oblasti. Druhá skupina vysvetlení sa preto sústredila na vplyv ľudskej migrácie a šírenia lovu do oblastí, kde chobotnatce človeka nepoznali, a teda neboli dostatočne plaché.
Todd Surovell z Wyomingskej univerzity teraz s kolegami zanalyzoval nálezy zo 41 archeologických lokalít na piatich kontinentoch, kde ľudia a veľké chobotnatce žili vedľa seba. Staré sú od 1,8 milióna po 10-tisíc rokov. O výsledkoch napísali v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition. Ukázalo sa, že interakcie ľudí s praslonmi prebiehali vždy krátko po následných vlnách expanzie ľudskej populácie a potom rýchlo prakticky prestali. Slony nadmerný lov zvlášť postihol, lebo vzhľadom na svoju telesnú veľkosť mávajú pomerne málo potomkov a potrebujú veľký priestor na pastvu. Divé slony prežili najmä tam, kde sa v celom priebehu histórie nikdy neusadilo veľa ľudí. (urb)
