SME
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Týždeň vo vede

(7. - 13. 4. 2005)

FOTO - SCIENCE

l Tím Andreasa Lendleina z Výskumného strediska GKSS (Nemecko) vyvinul plastické látky, ktoré si po ožiarení ultrafialovým (UV) svetlom nad istou vlnovou dĺžkou udržia zmenený tvar. Pôvodný alebo nový tvar nadobudnú ožiarením UV svetlom pod touto vlnovou dĺžkou.

l Timothy Swager z Massachusettského technologického inštitútu (USA) s kolegami vyvolal laserom svetielkovanie istého polovodivého polyméru. Klesá však, ak sú prítomné pary výbušnín. Takto možno rýchlo odhaliť TNT už pri vzdušnej koncentrácii iba 5 miliardtín.

l Feng Tian s kolegami z Coloradskej univerzity (USA) preukázal, že vodík unikal z prvotnej atmosféry Zeme do vesmíru stokrát pomalšie, ako sa predpokladalo. Táto okolnosť musela výrazne podporiť tvorbu predbiologických organických zlúčenín, predpokladu vzniku života.

l Podľa tímu Richarda Setlowa z Brookhavenského národného laboratória (USA) neznamenajú kozmické lúče významnú hrozbu pre pohlavné bunky astronautov na orbite.

l Tím Stephena Simpsona z Edinburskej univerzity (Veľká Británia) zistil, že mladé koralové rybky (na snímke), ktoré v štádiu larvy odniesol prúd z materského útesu, sa dokážu vrátiť podľa zapamätaných zvukov. Antropogénne zvuky zjavne môžu narušiť rybie migrácie.

l Tímy Alana Ashwortha z Ústavu pre výskum rakoviny v Londýne a Thomasa Helledaya zo Sheffieldskej univerzity (Veľká Británia) preukázali na myšiach, že zablokovanie aktivity enzýmu poly(ADP-ribóza) polymeráza selektívne ničí bunky tumorov rakoviny prsníka.

l Dusty Miller zo Strediska výskumu rakoviny Freda Hutchinsona (USA) s kolegami zistil, že v prípade Jaagsiekteovho ovčieho retrovírusu (zahubil slávnu prvú vyklonovanú ovečku Dolly) spôsobuje tvorbu pľúcnych tumorov už samotná bielkovina z jeho obalu.

l Tímy Jiřího Barteka z Ústavu biológie rakoviny (Dánsko) a Thanosa Halazonetisa z Ústavu Wistar (USA) potvrdili, že bunky radu tkanív čelia nástupu rakoviny tak, že rozpoznávajú anomálne delenie a včas aktivujú opravu DNA, prípadne odumretie neopraviteľných buniek.

l Thibaut Malausa z Univerzity Paula Sabatiera (Francúzsko) s kolegami zistil, že populácie vijačky kukuričnej, hmyzieho škodcu plodín, sa na tom istom teritóriu separujú selektívnym párením, čo je jedným z kľúčových faktorov premeny populácií na dva samostatné druhy.

l Výskumy izraelsko-ruského tímu Stevena Rosena z Univerzity Bena Guriona (Izrael) odhalili najstaršie známe stopy pastierstva v púšti Negev. Ich vek určili na 5000 rokov pred n. l.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Záchranár Peter Vizvary z galantskej nemocnice, ktorého na ARO doviezli na Silvestra po tom, ako sa pri práci sám nakazil koronavírusom.

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

6 h
Monika Jankovská odchádza z výsluchu na NAKA v Nitre.

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.

5 h

Rozhovory ZKH s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom.

4 h

Neprehliadnite tiež

O biobezpečnosti a spôsoboch, akými bioinžinieri geneticky upravené bunky robia bezpečnými.

8 h

Práve prebieha veľká demokratizácia vesmíru.

8 h

Rastliny by mohla byť užitočná aj pre ľudí.

8 h

Ako veľmi vám záleží na fotografiách?

13 h