SME
Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky

Budúcnosť nám pripraví nejedno prekvapenie

Japonská vláda oslovila 2700 vedcov a akademikov. Chcela zistiť, aké vedecké objavy a novinky prinesie nasledujúcich tridsať rokov. Výsledky majú krajine vychádzajúceho slnka, zameranej už desaťročia na vývoj nových technológií, poslúžiť na podporu vedeck

Robot Mujiro dokáže nájsť a zneškodniť podozrivé objekty. Zoznámia sa s ním návštevníci výstavy Expo 2005, ktorá sa koná od 25. marca do 25. septembra v Nagakute v prefektúre Aiči.

FOTO - REUTERS

ého výskumu.

Ako to vidia Japonci

Podľa japonských vedcov už o 15 rokov budú existovať lieky proti vírusu, napádajúcemu imunitný systém človeka a spôsobujúcemu AIDS. Rozšírené budú vlaky na magnetických koľajniciach jazdiace rýchlosťou 500 kilometrov za hodinu, ktoré teraz možno vidieť v čínskom Šanghaji.

O riady a bielizeň v domácnostiach sa budú bežne starať roboty. Podobné, aké majú teraz na starosti čistotu a poriadok na svetovej výstave Expo 2005 v Nagakute v Japonsku. Ako pre New Scientist povedal Richard Walker, ktorý vyvíja robotické ruky v britskej Shadow Robot Company, tieto roboty sú naozaj vzrušujúce: "Ľudia si ich okamžite obľúbia, pretože si myslia, že sú oveľa múdrejšie ako v skutočnosti."

Do dvadsiatich rokov sa podľa Japoncov vraj podarí nájsť liek na Alzheimerovu chorobu. Bude tiež k dispozícii možnosť, ako účinnejšie predchádzať rakovine či brzdiť jej šírenie. A za tridsať rokov ľudia dokážu na Mesiaci vybudovať vedeckú základňu, ktorá sa stane prestupnou stanicou pri ceste na Mars.

Menej optimizmu z USA a Európy

Dvadsaťpäť amerických a európskych vedcov, ktorí sa pokúsili nahliadnuť do karát osudu v knihe Budúcich päťdesiat rokov (zostavil ju John Brockman a v češtine vlani vydalo Argo a Dokořán), nie sú až takí optimisti ako Japonci.

Podľa Roberta Sapolskyho zo Stanfordskej univerzity ani o päťdesiat rokov nenájdeme prostriedok proti ťažkým depresiám, pretože osamotenosť a bezmocnosť človeka v modernej spoločnosti sa bude skôr zvyšovať. Mimochodom, depresie sú špecifickým problémom prepracovaných a na prvý pohľad hyperaktívnych Japoncov.

Nedokážeme ani predpovedať či ovplyvňovať vývoj biosféry. Ako tvrdí Stuart Kauffman z Pennsylvánskej univerzity, život pôjde ďalej svojou chaotickou cestou. To spolu s činnosťou človeka môže mať nepredvídateľné dosahy na klímu, biodiverzitu a životné prostredie vôbec.

Profesor z univerzity v britskom Readingu Kevin Warwick v knihe Úsvit robotov, súmrak ľudstva dokonca rysuje chmúrny scenár absolútneho víťazstva techniky nad človekom. Ľuďom zostanú len ich oči, nohy, ruky a malé mozgy, a roboty z nich urobia svojich sluhov. Budú sa k nám vraj správať tak, ako my teraz k sliepkam.

Slávny britský kozmológ Martin Rees sa už stavil o tisíc dolárov, že do roku 2020 zomrie minimálne milión ľudí v dôsledku bioteroru alebo biologickej katastrofy.

Nádej zomiera posledná

Miernym optimistom je napríklad Paul W. Ewald z Univerzity v Amherste, ktorý sa nazdáva, že pandémia AIDS je v tomto storočí už posledná. Prelom zažije aj medicína. V nasledujúcich desaťročiach sa podľa Ewalda odborníci zhodnú, že príčinou bežných a veľmi nepríjemných chorôb (artériosklerózy, cukrovky, Alzheimerovej choroby, porúch plodnosti, väčšiny typov rakoviny, a dokonca aj schizofrénie alebo bipolárnej poruchy) je infekcia. To by samozrejme prinieslo nové možnosti liečby a najmä prevencie. Napriek optimizmu Japoncov si však Ewald nemyslí, že do roku 2050 dokážeme vyriešiť problém AIDS.

Marc Hauser z Harvardovej univerzity v Brockmannovej knihe zhrnul perspektívy vedy takto: "Vzrušujúce je pomyslenie, koľko sa toho o mozgu, nech už našom alebo iných mysliacich bytostí, v budúcnosti dozvieme; znepokojujúca je však myšlienka, že technológia nás zaťahuje do neznámych vôd plných nejasných morálnych dôsledkov."

Medzi exponátmi Expo 2005 je aj robot - Tyranosaurus rex.

FOTO - REUTERS

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.
Predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík, predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková a podpredseda SaS a minister školstva Branislav Gröhling.
Prokurátor Ján Šanta počas vypočúvania kandidátov na generálneho prokurátora.
Stĺpček Jakuba Fila

Figa borová v podaní Igora Matoviča

Krajina si zaslúži mať príčetného premiéra.

Jakub Filo.

Neprehliadnite tiež

Podcast Zoom špeciál

Zoom: Sú výsledky, ktorých správnosť nevieme overiť

Rozhovor s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom.

Čína vyslala na Mesiac sondu, má priniesť vzorky z jeho povrchu

Vzorky z prirodzenej družice Zeme prinesie sonda po vyše 40 rokoch.

Štart čínskej sondy Čchang-e 5.

Test: iPhone 12 mini je dokonalý malý smartfón

Je malý, výkonný a robí skvelé fotky.

Ľadovce na Mount Evereste sa zmenšujú, v snehu našli mikroplasty

Himaláje sú z klimatického a ekologického hľadiska málo preskúmanou oblasťou.

Čakanie v rade na vrchol Mt. Everestu 22. mája tohto roku.